Písmo:
A-
|
A+
Moknem vonku pred barakom
v spoločnosti cudzích zrakov,
do okna ti hádžem štrk
ako pojašený tĺk.
Ignoruješ ukážkovo
každé jedno moje slovo,
z pľúc dochádza mi vzduch.
Neodídem, budem tu
lúskať tvoju hlavu
značne tvrdohlavú.
Keď ti dôjde zdravá myseľ,
oči zaslepenosť opustí,
zistíš, že má život zmysel,
len keď sme spolu – ja a ty.
