Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou skládkovania v Európe. Zatiaľ čo okolité štáty už roky energeticky zhodnocujú milióny ton odpadu a vysporiadali sa so skládkami, Slovensko ostáva výrazne pozadu. Bez ráznych krokov nás čaká kolaps systému odpadového hospodárstva, rastúce náklady a čierne skládky. Tento blog sa pozrie na to, prečo zaostávame – a ako to inde funguje lepšie.
Kým sa na Slovensku stále vedú spory o tom, či sú zariadenia na energetické využívanie odpadu (ZEVO) vhodným riešením, zvyšok Európy už dávno vie, že ide o nevyhnutnú súčasť moderného odpadového hospodárstva. Zatiaľ čo my vozíme nebezpečný odpad až do Viedne, Európa má dnes vybudovaných približne 500 zariadení na energetické využitie odpadov.
Slovensko je v tejto oblasti jednoducho o 20 rokov pozadu. Ročne u nás končí na skládkach približne 2,5 milióna ton odpadu, pričom celková voľná kapacita skládok vystačí maximálne na tri roky. A čo potom? Bez alternatívnych riešení hrozí kolaps systému nakladania s odpadom.
Zatiaľ čo my energeticky zhodnotíme len okolo 400-tisíc ton odpadu ročne, Rakúsko – krajina, ktorú často označujeme za ekologický vzor – spaľuje 2,8 milióna ton odpadu a prevádzkuje 11 ZEVO zariadení. Ak by Slovensko dosiahlo podobnú úroveň ako naši susedia, museli by sme energeticky spracovať aspoň 1,7 milióna ton odpadu ročne.
A pritom Rakúsko má jednu z najväčších mier recyklácie - až 62 %. Odpady, ktoré u nás nevytriedime, nerecyklujeme ani energeticky nezúžitkujeme, končia na skládkach – čo je to najhoršie možné riešenie.
Európska legislatíva nás k zmene núti
Európska únia už jasne stanovila budúci smer. Od roku 2035 bude možné uložiť na skládky len 10 % odpadu. Skládkovanie komunálneho odpadu tak ako ho poznáme sa skončí. Nejde o otázku vkusu alebo politickej vôle – ide o legislatívnu realitu, na ktorú sa Slovensko musí pripraviť.
Európske príklady fungujú bez problémov
Stačí sa pozrieť na prax v okolitých krajinách. Viedeň má štyri ZEVO zariadenia priamo v meste – jedno z nich sa nachádza len 100 metrov od kampusu technickej univerzity. Až 23 % tepla dodávaného viedenským domácnostiam pochádza z energetického zhodnocovania odpadu.
Vo Švajčiarsku bolo skládkovanie zakázané pred 25 rokmi. Švajčiari recyklujú približne 52 % odpadu a energeticky zhodnocujú až 48 % odpadu.
Vyspelé krajiny EÚ dosahujú viac ako 30 % podiel energetického zhodnocovania, pričom zároveň vykazujú vysoké miery recyklácie:
· Rakúsko: 62 % recyklácia, 35 % energetické zhodnocovanie, len 2 % odpadu končí na skládkach,
· Nemecko: 68 % recyklácia, 30 % energetické zhodnocovanie.
A Slovensko? Recyklujeme približne 50 % odpadu (merané na vstupe), ale žalostne nízko, len 8 % komunálneho odpadu energeticky zhodnocujeme. Výsledok? - Zvyšok končí na skládkach. Okrem toho, že má skládkovanie negatívny vplyv na nás všetkých, po skončení skládkovania nebude mať kam odpad ísť. Znamená to, že ceny sa budú zvyšovať stále rýchlejším tempom a hrozí nebezpečenstvo vzniku čiernych skládok.
