Písmo:
A-
|
A+
Už galón kávy
unavenú dušu neopraví
a
vychladená fľaša
utopí čo srdce znáša
ale
len nakrátko
presne tak ako báseň
nikdy nezalepí
tie desne trpké rany
keď
city meníš na sny
túžiš navždy zaspať
a
kľudne i viackrát
lebo miznú hviezdy
a
miznú keď sa brieždi
vedia miznúť presne tak
ako
miznúť vieš ty
vzniesť sa nad oblak
a
odísť ako kvety
ktoré schváti burina
tak
ako ty tiež vždy
do rany mi zatínaš
a
zase city meníš na sny
a sny v mory premieňaš
a
presne tak ako túžba
premení sa na cit
a
cit zmení sa na vášeň
túžiš ruku položiť
a
presne rovno na hlaveň
chceš spúšť stlačiť
a
odhodiť pochodeň
povedať už len:
ACH.
