A uz len ach

Už galón kávy
unavenú dušu neopraví
 a
vychladená fľaša
utopí čo srdce znáša
 ale
len nakrátko
presne tak ako báseň
nikdy nezalepí
tie desne trpké rany
 keď
city meníš na sny
túžiš navždy zaspať
 a
kľudne i viackrát
lebo miznú hviezdy
 a
miznú keď sa brieždi
vedia miznúť presne tak
 ako
miznúť vieš ty
vzniesť sa nad oblak
 a
odísť ako kvety
ktoré schváti burina
 tak
ako ty tiež vždy
do rany mi zatínaš
 a
zase city meníš na sny
a sny v mory premieňaš
 a
presne tak ako túžba
premení sa na cit
 a
cit zmení sa na vášeň
túžiš ruku položiť
 a
presne rovno na hlaveň
chceš spúšť stlačiť
 a
odhodiť pochodeň
povedať už len:
 ACH.