Pýtam sa potichu
O čom chceš čítať?
O živote?
Nádeji?
Slnku za hustými mrakmi?
O láske?
A Šťastí?
Neskrotenej vášni?
O voľnom nádychu,
Keď sa brieždi.
O tvojom ostychu,
o ktorom vieš (len) ty.
O tvojich pohľadoch,
ktoré nevidím.
O tajných úsmevoch,
ktorými zašantím
si s tebou vlažne.
Lebo horúco,
to nie je pádne!
Priamo stojíme
kdesi v diaľke,
trochu kradneme
kúsok nejakej šance.
Báseň vytváraš
svojimi očami,
ak zhľadávaš
niečo nad nami.
Možno úsmev.
Pohladenie.
(Možno všetko)
Možno záchvev
v morskej pene.
Alebo len...
Len jedno jemné,
chvejúce sa pohladenie.
Či priateľské objatie?
Len o mne a o tebe?
Obyčajné pochopenie?
Ale nie...
Tak teda,
aspoň túžime,
pozrieť na svet z hora
kde chceš nezbadať,
že sa môžme objať.