Čierno čierna
tma.
Hrubá stena
úplného dna.
Miesto hlavy bozk.
V očiach písmená.
Každý ďalší rok,
(Bez tvojich očí)
veľa znamená.
Už je azda za nami,
tá bolesť
A ten vzlyk.
Ten nie je môj.
Je to trest.
Čo mi pohľad ničí.
Nie je ani tvoj.
Je len v našom srdci.
V tom spoločnom,
ktoré puklo
(Clivotou)
a litre kávy
prinášali svetlo
svietiace mi samotou.
A svätojánske mušky
želali si,
aby nikdy nezhaslo.
No už nesvieti.
Dohasína.
A na zemi srdce leží.
Zaskuvíňa.
Ja však netuším,
na koho tu padá,
tá boľavá vina.
Prázdne fotky
oprášim.
Áno tie.
S tebou.
Ktoré som tak mala rada.
A s nehou
ich knotom zapálim.
Aby to,
čo duša stráda,
blesk do búrky oddialil....