No bol to hraničný termín. Čísla nepustia a konkrétne čísla v eurách aj dánskych korunách na internet bankingu môjho slovenského aj dánskeho účtu mi explicitne oznamovali, že ak prácu nebudem mať do polky októbra 2013, tak tomuto všetkému tu v Dánskom kráľovstve môžem dať nechcené zbohom.
Ale podarilo sa, práve v tom momente, kedy sa to už podariť muselo a ja som si plne vedomý toho, že to zhoda príjemných náhod nebola. A tak síce keď som si 2 dni pred prvou výplatou pozrel môj IB slovenského účtu (ten dánsky už bol prázdny), pri kolónke disponibilný zostatok mi svietila cifra 2,50 €.
O 2 dni mi ale na dánsky účet nabehla prvá výplata a odvtedy sa tak deje každé 2 týždne. Od tej doby som sa stal finančne nezávislým, naučil som sa rozumne hospodáriť s mojimi vlastnými financiami a urobiť si niekoľko mesačnú finančnú rezervu, no zároveň si aj pravidelne urobiť radosť buď mne, či ľuďom, na ktorých mi záleží.
Pretože ono to vždy nejako ide. Raz ťažšie, inokedy zase jednoduchšie. Človek nemôže letargicky sedieť na zadku, otrávený a deprimovaný tým, aké je všetko o ničom, že napr. Rumuni tu majú prácu hneď, lebo kamaráti a známosti, ale musí dokázať sám sebe a aj ostatným, že to ide aj bez známostí. Že to ide vďaka jasnému odhodlaniu, pevnej nezlomnosti a veľkej vôľi vytrvať a musí pre to urobiť všetko. Ale v prvom rade musí veriť. Každú jednu sekundu.
