"Mojim priateľom mimo Turecka:
Tento článok píšem, aby som vám dal/dala vedieť, čo sa v Istanbule deje posledných 5 dní. Tento článok musím napísať ja, pretože väčšina médií je ovládaná vládou, a teda ústne podanie a internet sú jediným spôsobmi, ktoré nám zostali, aby sme mohli ozrejmiť našu sitácuiu a volať o pomoc a podporu.
Pred štyrmi dňami sa v Istanbulskom Gezi Parku zhromaždila skupina ľudí, bez ohľadu na špecifickú organizáciu alebo ideológiu. Medzi nimi bolo veľa mojich kamarátov a študentov. Dôvod bol jednoduchý: Protestovať proti zničeniu parku, ktorý mal byť zdemolovaný kvôli veľkému obchodnému centru v úplnom centre mesta. V Istanbule je nespočetne veľa obchodných centier, aspoň jedno v každej štvrti! Rúbanie stromov malo začať vo štvrtok skoro ráno. Ľudia išli do parku s prikrývkami, knihami a deťmi. Rozložili si stany a strávili noc pod stromami. Skoro ráno, keď buldozéry začali odstraňovať sto rokov staré stromy, ľudia sa postavili proti nim, aby túto operáciu zastavili.
Neurobili nič iné, len stáli pred týmito strojmi.
Žiadne noviny, ani žiadna televízna stanica tam neboli, aby informovali o proteste. Médiá tento protest úplne odignorovali.
No prišla polícia, s vodnými delami a slzotvorným plynom. Snažili sa chytiť dav protestujúcich.
V priebehu večera sa počet protestujúcich niekoľkonásobne zvýšil. Ale rovnako sa niekoľkonásobne zvýšil počet policajných jednotiek v parku. Medzitým miestna vláda v Istanbule uzavrela všetky cesty k námestiu Taksim, kde sa nachádza Gezi Park. Metro bolo odstavené, trajekty zrušené, cesty zablokované.
Stále viac a viac ľudí pešo prichádzalo do centra mesta.
Prišli z celého Istanbulu. Prišli z rôznych zázemí, ideológií, náboženstiev. Prišli preto, aby zabránili zničeniu niečoho väčšieho, ako je tento park:
Právu žiť ako dôstojný občan tejto krajiny.
Zhromaždili sa a demonštrovali. Polícia na nich zaútočila slzotvorným plynom a rútila sa tankami smerom k tým ľuďom, ktorí policajtom ponúkali jedlo. Dvoch mladých ľudí prešli tanky a usmrili ich. Ďalšia mladá žena, moja kamarátka, bola zasiahnutá do hlavy jednou z plechoviek so slzotvorným plynom. Polícia ich strieľala priamo do davu ľudí. Po 3 hodinovej operácii stále leží na jednotke intenzívnej starostlivosti vo vážnom stave. Ako píšem tento článok, tak stále neviem, či prežije, alebo nie. Tento blog je venovaný jej.
Títo ľudia sú moji kamaráti. Sú to moji študenti, moji príbuzní. Nemajú žiadnu "skrytú agendu", ako to tvrdí štát. Ich agenda je úplne jasná. Celá krajina je postupne vládou predávaná nadnárodným korporáciam, kvôli stavbám obchodných centier, luxusných družstvených domov, diaľníc, priehrad a atómových elektrární. Vláda si hľadá (a ak je potrebné, tak aj vytvára) akékoľvek výhovorky na napadnutie Sýrie proti vôli ľudí.
A na vrchole tohto všetkého, vládna kontrola nad osobnými životmi ľudí sa stala v poslednej dobe neznesiteľná. Štát pod vplyvom konzervatívnej agendy schválil veľa zákonov a regulácií týkajúcich sa interrupcíí, cisárskych rezov, predaja a použitia alkoholu a dokonca aj farby rúžu, ktorú môžu používať letušky.
Ľudia, ktorí demonštrujú v centre Istanbulu, sa dožadujú práva žiť slobodne a dožadujú sa spravodlivosti, ochrany a rešpektu zo strany štátu. Dožadujú sa, aby boli zahrnutí do rozhodovacích procesov ohľadom mesta, v ktorom žijú.
Namiesto toho sa im dostalo neúmernej policajnej silny namierenej voči nim a nespočetného množstva slzotvorného plynu, vystreleného priamo do ich tvárí. Traja ľudia prišli o život.
Ale ľudia stále demonštrujú. Stovky tisícov ľudí sa k nim pripojili. Pár tisícov ďalších ľudí pešo prešlo Bosporský most, aby podporili ľudí na námestí Taksim.
Žiadne noviny, ani televízia nesprostredkovali tieto demonštrácie. Boli príliš zaneprázdnení informovaní o Miss Turecko a o "najčudnejšej mačke na svete".
Polícia naďalej útočila na ľudí a používala na nich slzotvorný plyn a "pepřák" (pepper spray), a to do takej miery, že zatúlané mačky aj psy boli otrávené a zomreli.
Školy, nemocnice a dokonca aj 5 hviezdičkové hotely v blízkosti námestia Taksim otvorili svoje priestory zraneným. Lekári sa zhromaždili v triedach a v hotelových izbách, aby poskytli prvú pomoc. Niektorí policajní dôstojníci odmietli striekať slzotvorný plyn do tvárí nevinných ľudí a dali výpovede. V okolí námestia boli rozmiestnené rušičky signálu, aby znefunkčnili internetové pripojenie a 3G siete. Obyvatelia a firmy v blízkosti námestia ponúkli bezplatné internetové siete ľuďom na uliciach. Reštaurácie ponúkali jedlo aj vodu zadarmo.
Ľudia v Ankare a v Izmire sa zhromaždili na uliciach, aby podporili odport v Istanbule.
Mainstreamové médiá stále ukazujú Miss Turecko a "najčudnejšiu mačku na svete".
***
Píšem tento článok preto, aby ste vedeli, čo sa deje v Istanbule. Masmédiá vám o tomto nepovedia. Aspoň nie v mojej krajine. Prosím, prepošlite čo najviac článkov, ktoré na internete uvidíte a posuňte to ďalej.
Keď som minulú noc na môj Facebook pridával/pridávala články, kde bolo vysvetlené, čo sa deje v Istanbule, niekto sa ma spýtal nasledujúcu otáku:
"Čo si myslíš, že získaš tým, že sa ohľadom svojej krajiny budeš sťažovať cudzincom?"
Tento môj blog je odpoveď pre ňu.
Tým takzvaným "sťažovaním sa ohľadom mojej krajiny" dúfam, že získam:
Slobodu prejavu,
Rešpektovanie ľudských práv,
Kontrolu nad rozhodnutiami týkajúcich sa môjho tela,
Právo slobodne sa zhromažďovať v akejkoľvek časti môjho mesta bez toho, aby som bol/bola považovaný/považovaná za teroristu.
Ale hlavne, zdieľaním tohto článku s vami, mojimi priateľmi žijúcimi v iných častiach sveta dúfam, že dostanem vašu pozornosť, podporu a pomoc!
Prosím, rozšírte toto ďalej a zdieľajte tento blog.
Ďakujem!
Pre ďalšie informácie a veci, ktorými môžete pomôcť, si pozrite stránku Amnesty International: http://humanrightsturkey.org/2013/06/01/abuses-against-protestors-in-turkey-amnesty-calls-for-urgent-action/."
