Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)
biela je vtedy keď plačeš
slivkový klavír
na hranici lesa
chlad je utorok
tesne po slnku
medzi skriňami
sadíš priveľké lodičky
a sneh pod nohami
ako si len mohla
premlčať dych
opadaných stropov
plomby starých kopcov
na rozopnutej podlahe
dom ktorý plače
a spodná voda
po členky v človeku
odzrkadľuješ
kričíš primrznutým labutiam
kričíš plná hladiny
biela je neha
biela je vtedy keď plačeš
biela je prvý pohyb
od človeka k človeku
a predsa je ti zima
na polia
už cítiš
prvé letomriavky
