Dýchanie z duše do duše
začnem slovesom i nehou
ako každý
kto vstúpi do polygamie
s lingvistikou
obalím slová
naškrobenou perinou
mäkkej metafyziky
okolo mojich očí
ešte lietajú viečka i bodky
pripravené ukončiť
pridlhú lyriku
pokračujem podstatným menom i ostrovom
ako každý
kto sa smeje
v papierovej kazajke
breh posypaný dutými krížmi
pripomínajú harmóniové kľúče
iba nič neotvárajú ani nevydávajú harmóniu
hľadia na plechové nebo s abecednými trhlinami
detské ruky už nič nenapíšu
a pod nimi čisté mokré slová
ktorými pošpiním úplne inú báseň
a skončím prázdnom
či bielobou?