izba
taká malá izba
bez okien
tým pádom
padajú polia
obesenej pšenice
prebytočné oči
a načo?
už aj tváre
strácajú tvary
ojedinelosti
a všetko
má svoj zmysel
ničoty
taká malá izba
bez stien
plná múrov
teda štyroch
tým pádom
bez krokov
bez spánku
bez státia
ostáva iba nečinne
povoliť prsty
pre potencionálne preludy
v polohe
čakajúceho muža
taká malá izba
namaľovaná na bezfarebno
bez vzduchu
riedka hladina pocitov
oblačno
miestami halucinácie
jim beam a paralen a oregano
zobrala by si dáždnik
keby cítila
že nebude pršať
na ňu
ten úbohý vlhký akt
zabúdania
taká malá izba
taká malá penetrácia
poézie
ktorá mi bráni
svojimi hranami
premeniť hranice
na konštrukcie
opustených mostov
a skočiť
do intímnej vody
úplne inej víly
s jazerným pôvodom
a dvere celý čas otvorené