lesu
korene nemusia nič
držia sa zeme
a spájajú ju s oblohou
presakuje svetlo
a cievy kôry
pošepnú letokruhy
stojaté línie rieky
si ma odnesú
bez prúdu
medzi tečúcimi stromami
počujem vlastný krik
z krídel malých vecí
okrúhly život kameňov
prijme moje ruky
s nehybnou pokorou
prosím
nechaj ma vyvrieť