Písmo:
A-
|
A+
Melanchólia.
Si tu. Konečne
prekročíš prah
májového snehu.
A povieš deťom,
nech sa nevracajú.
Si tu. Blízko
ako posledná voda
verná svojej Ofélii,
berieš prúd do pusy
a utešuješ korytá.
Si tu. Bezbranne
otočená chrbtom
ku koncu sveta,
čakáš na záhradu,
kde obesíš jablone.
Si tu. Iba moja
dcéra na pokraji
izby a melanchólie,
sadíš nepokoj do rohov
a bezvetrím rečieš stopárom
o tme na konci tunela.
