Nevera

pozerať sa na iného človeka

očami

na ktoré si kládla viečka

intimity

so závesmi

a tváriť sa

stabilne

vyrovnane

prekonane

šťastne

slobodne

usmievať sa

slovesami

ktoré nepozná moja lingvistika

nahého

mŕtveho

detského muža

rozprávať sa s iným človekom

o tragédiách

v ktorých sme sa vešali na stromy

a stínali jablone

hrušky

slivky

orechy

broskyne

dlaňami

ktoré nás kedysi očistili

od nevinnosti

teraz nie je koniec

je po konci

už čaká posledný strom

s vetvou

pre jedného

tak kto vzlietne

a kto umrie

nažive?

dotýkať sa iného človeka

citmi

ktoré poznali iba teba

prvýkrát je naposledy

skurvený čas

ktorý ma posúva

nikam

tak povedz

uteč

umri

zroď sa

nezabudni

pros

krič

v tichom mieste

kde už nie sú slová

ktoré by mi opísali

dotyky

opadala omietka

na nedostatok vŕzgajúcich postelí

ľudia sa jednoducho nemôžu milovať

toto nie je samota

toto nie je smútok

toto nie je bytie

toto nie je úmrtie

toto nie je sen

prebudil som sa

na mieste plnom zvláštnych stavov a činností

ktoré vykonávajú osamelí ľudia

vyťahujú chrómový drôt

z dlaní

plných onánie

prikrátkych čiar

a tetujú mi číslo

pod lacnú aortu

a ten nekonečný čierny dav

rozkývaný ako rieka v sanatóriu

na konci ktorého čaká

ďalší dlhý deň

prečo sa cítim tak vinne

keď necítim vinu?