V lúkach

ulica je lúka

betónové vŕby

močia do vody

v postbarokovej fontáne

potetované víly

kresťansky obézne

na objem ľudskosti

nezmestia sa do kvetináčov

machy na pokožke

vaginálne korene

pučia z asfaltu

zväzujú zápästia

vláknitými žiletkami

púpavové bytovky

v mlákach

plných riečnej hrdze

konáre na križovatkách

listy svietia načerveno

všetko je statické

komicky mŕtve

krvavé od nehy

skúpe na organický chlieb

revolvery sú kvety

kurvy sú ľalie

šibenice sú miazgy

úprimnosti sú úprimné

v lúkach

kde už dávno nerastie

obyčajný

citovo labilný

na rýmy impotentný

adolescentný básnik

toľko ľudí

a žiadny človek