veciam vol.1
obraciam sa
na veci
keď prší
vlhkosť izolácie
na suchých medziľudských staniciach
pozerám sa
dovnútra
hladina dna
intimity
klesá
ku zavretým očiam
otvorených rán
do ktorých nikto
nepozná cestu
priznávam sa
ku momentom
ktoré som neprežil
sám
medzi igelitovými vzťahmi
strácam vlastnú potrebu
syntetizovať drobnosti
na nehu
a nikde
nikto
nikdy
(skloňovanie nedôvery)
mením sa
zo seba
odpúšťam si
cudzie mosty
ktoré nedosiahli
naplnenie
dutosti
nad preplnenými riekami
hrdzavých kolies
odovzdávam sa
veciam
keď čakanie
neprestáva
čakať
mám toľko času
koľko dážď
empatie