Písmo:
A-
|
A+
Víla a jeseň.
Chcel som ostať ako zem
celú noc hore, iba tieň na stene
lesa a plakať ako muž,
nechať zhasnuté pod posteľou,
len kosti, premlčať posledné a tmu
odovzdať tvojej predstavivosti.
Chcel som šepkať ako dom
záhrade, keď pukliny spájajú,
stromy obesencov tušia,
kto bude dnes na rade, kto
odloží kolená a pôjde ďalej
po slove, po vete, po tebe.
Chcel som cítiť ako stôl,
koľko rúk sa do mňa zmestí,
lekvár, nôž i soľ na stehnách
drobných nerestí, ale všetko
je inak, inde chápeš bezvetrie,
v inom byte kráčaš po strope.
Iba jeseň o tebe mlčí, ver mi,
všetko prvýkrát kope.
