Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(18)
neopúšťaš ma veď si nikdy neprišiel a tie rohy izieb navlhnuté od svätenej vody pokryli chrasty z červených hojdačiek v nietzscheho pastelovom parku
zátišie nahých rúk
vstrebalo moje telo
do barokovej tmy
tučných neónov
hrdzavá voda na strope
umýva hĺbku štetcov
utíchlo ticho
na suchom nadnebí
pomočený ako žltý gauguin
hľadím cez dlane
na svoj vlhký dom
utopených stigiem
meandre mŕtveho kriku
pre jedno ukrižovanie
tŕňové letáky na golgote
voľte raj číslo nula
a svetlo a línie a peľové hranice
všetko bude naopak
dokonané v mene plechového otca
na treťom brehu
verím
mám ťa kdesi v sebe
mlčíš
alebo nepočujem
asi nie sme
z rovnakej pravdy
