Veľké očká, plavovlasá hlavička. Vyzeráš tak nevinne, veď si maličká. Úsmev Ti odhalí biele zúbky a radosť vytryskne kdesi z hĺbky. Však vieš sa mračiť aj, keď bôľ Ti srdce zraní. Pýchu a klamstvo neznášaš, máš tisíc krajších prianí. Hľadíš na mňa skúmavými očami, ja smutný stojím pod oknom. Podaj mi, prosím, rúčku tvoju a sprav ma svojím priateľom. Vyzerám skôr bez citu, bez lásky, než naopak. Vo vnútri mojom zúri nepokoj, aj keď ma nechceš, nenechaj ma tak. Bez Teba oblieha ma smútok v bielom závoji. Pošli mi bozkom liek, čo ranu moju zahojí. Máš v sebe oheň, čo všetko plané spáli. Bolesti, smútky, rany krvavé stratia sa mi v diali. Kde prídeš, tam sa svetlo rozlieva. Hoc maličká si, nevinná, máš silu za leva.
6. jan 2011 o 09:30
(upravené 6. jan 2011 o 13:00)
Páči sa: 0x
Prečítané: 186x
Maličká
Z básnickej zbierky Mladosť 1999
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)