Výkrik

Srdce mi krváca, zrak sa mi kalí. Pri splne mesiaca cítim sa malý.   Schúlený v kútiku bojím sa tieňa. Noc nemá taktiku, je ako žieňa.   Hladí ma po líci a utiera slzy. Jej pohľad tisíci veľmi ma mrzí.   Rukami zapchávam si uši a hryziem si pery. Silný výkrik nesie sa mi v duši, či si ešte verim?   Všetko stíchlo naokolo, len otázka nesie sa ozvenou. Tvárim sa len tak ledabolo, Nepoznám odpoveď, nemám na ňu slov.   Naďalej sedím schúlený v kúte. Noc prikrýva ma svojou perinou. Zapadám prachom uhoľnej sute, snívam, že som osamelý pútnik nočnou krajinou.