Zametač

Chodím po ulici, zbieram konce nadbytočných viet. Nie som hladný po pravde, cítim iba smäd. Chcem sa napiť vína a zmáčať si hlavu. Vysmievať sa všetkým, čakať na popravu. Som slobodný, jak divé žriebä nespútaný. Prekážky rozmetám na svetové strany. V žilách mi prúdi krv horúca ako láva. Čo bolo najsamprv? Voľnosť, či zákona hlava? Som voľný, tak do oči sa mi pozrite. Mám v nich žiaru, kým vy ste v temnom úsvite. Držte sa svojich bludov koľko len chcete. Ja mám svoju pravdu, vy ju nenájdete. Žijem si svoj život bez zbytočných otáznikov, či bol život večne, či pred chvíľou vznikol? Som zametačom ulíc, zbieram prázdne slová. Skladám si z nich básne a niečo v nich schovám. Kto chce ten to nájde, hoc uplynú dni. Pohladenie mysle, bude slobodný. Zametám slová, zametám myšlienky bez zbytočných otázok. Až sa mi spotili dlane...