Možno by ste radi vedeli, ako som dospel k rozhodnutiu prispievať do Blogosveta.Je tomu už pár mesiacov, odkedy som prvýkrát zablúdil na stránky blog.sme.sk a nechal sa unášať myšlienkovými pochodmi a výtvormi aktívnych blogerov. Priznám sa, veľmi ma to oslovilo. Hlavne ten fakt, že máme na našom krásnom (aj keď pre niekoho možno malom) Slovensku toľko talentovaných spisovateľov, toľko otvorených myslí, toľko neľahostajných duší, ktoré sú schopné podať niekedy aj vážne témy s ľudským humorom a nadhľadom. Viem, viem, čo možno chcete niektorí z vás teraz povedať, že zo slov sa človek nenaje, ani sa do nich neoblečie. Ale poviem vám, že také správne mierené slová dokážu niekedy zahriať viac ako vlnený sveter, nasýtiť vyhladované srdce lepšie ako nasýti hamburger náš vynervovaný žalúdok a pookriať ubolenú dušu, ktorá môže pri týchto slovách zistiť, že nie je so svojim bôľom na svete sama. Prave to bol dôvod, prečo som zatúžil prispievať do tohto veľkolepého sveta aj ja so svojím preživaním vecí výnimočnyćh ale aj nekonečne všedných. Verím, že keď moje príspevky potešia, pochopia a pomôžu čo i len jednému človeku, že to bude mať veľký zmysel. Preto sa veľmi teším na pokračovanie, a dúfam, že na mňa s tým kŕmením nezabudnete, lebo ja som tuším veľmi hladné blogovské bábätko...Čo vy na to?
