Minule som prišiel na „ rozdeľovačku" trochu skôr. Chcel som si pokecať pri káve s kamošom Igim, štatutárom „Konta". Chlipkajúc kávu a špekulujúc o „stratégii", ako napĺňať kasu pomoci, mi Igi strčil do ruky peknú vianočnú pohľadnicu so slovami: „Pozri čo nám prišlo... čítaj.".
Zobral som do ruky vianočnú pohľadnicu a čítal:
Po dočítaní som s istou mierou súcitu, ale aj povýšenectva, vyblafol: „No dobre, ale ako ich chce pani Hadačová podporiť?". A to som nemal....
Igi mi podal obálku, v ktorej bola pohľadnica doručená. Otvoril som ju... a zbadal som v nej jednu dvojeurovú mincu, jednu dvadsaťcentovú mincu, sponku do vlasov a dva papierové košíčky, do ktorých sa zvyknú vkladať kokosové guľky. „Vieš Peter, každá minca bola zabalená v jednom košíčku a spolu boli sponkou pripnuté k pohľadnici, ktorú si pred chvíľou čítal"... povedal Igi a mne sa urobila hrča v gágore, oblial ma studený pot a hanba. Zvrtol som svoj vozík a odgúľal sa bez slova do kúta kancelárie. A keby som mohol, tak si kľaknem na polienko zvané „pykať". „Došlo" mi, čo nám to vlastne prišlo.
Posolstvo. Posolstvo, o ktorom som si myslel, že je len v Biblii, v príbehu o „chudobnej vdove". Mýlil som sa! Ten príbeh žije i dnes.
Toto posolstvo je o tom, že... dom pani Hadačovej je malým kráľovstvom, mikrokrajinou. Spôsob, ktorý zvolila pani Hadačová na podporu imobilných ľudí hovorí o tom, že.... tým najjednoduchším spôsobom dokáže byť ministerským predsedom svojej mikrokrajiny, riadiť a prijímať tie najzávažnejšie rozhodnutia. Je geniálnym ministrom hospodárstva a financií, lebo dokáže hospodáriť a spravovať svoje skromné hmotné statky tak efektívne, že výsledkom je rozpočtový prebytok. Ako minister kultúry poslala spory o jazykovom zákone do čerta a nastolila zákon kultúry ducha a morálky. Nahradila aj ministra školstva a ukázala mi, že existuje nemálo situácií, keď dôležitejšie ako gramatika a štylistika je obsah. V pohode zastúpila ministra sociálnych vecí a ministra zdravotníctva citlivou presnosťou umiestnenia „rozpočtového prebytku". Zvolila prostý spôsob na obranu, ochranu, a zabezpečenie doručenia tohto „prebytku" - košíčky pod pečivo, sponka do vlasov, obálka a bežná pošta. No a spravodlivosť, životné prostredie? Nepochybujem o tom, že v kráľovstve pani Hadačovej panuje právo a poriadok.
Vážení prezidenti, ministerskí predsedovia, ministri, poslanci terajší, budúci, slovenskí, európski, interkontinentálni a intergalaktickí. Nečakám od Vás nič viac, len - v zmysle napĺňania spomínaného posolstva - spravovanie vecí verejných na princípe:
„Dve Eurá a dvadsať centov".
Milá pani Hadačová, z Vášho vianočného pozdravu nie je vôbec jasný Váš vek. Pre mňa je však úplne nepodstatný. Oslovujem Vás teda Pani a aj keby ste mali len 7 rokov, nemienim na oslovení nič meniť. Vám a Vašim blízkym v kráľovstve bohatstva ducha, múdrosti, skromnosti a citu želám krásne Vianoce. Ja blbec som netušil, čo vo Vás je a čo dávate. Jednoducho.... ste najbohatšia žena Slovenska. Vďaka!
