Morálka spoločnosti je na bode mrazu. Ľudia sú apatickí už takmer k všetkému, čo sa okolo nich deje. Prebudia sa z nej iba vtedy, ak sa ich to už bytostne týka a to býva často neskoro. Všade je dôležitá prevencia, aj v politike. Postupne sa začínajú v poslednom období prebúdzať lekári, ale najme sestričky a nemocničný personál. Je otázka času, kedy dôjde trpezlivosť požiarnikom, policajtom,... Prečo toto všetko? Je to iba náhoda? Ide iba o požiadavky na zlepšenie ich situácie? Alebo už strácame všetci trpezlivosť, pretože stav je neudržateľný?
Povolanie malý živnostník sa stáva z roka na rok ohrozenejšie. Samozvaní predstavitelia všetkých živnostníkov sa len štatisticky prizerajú, ako tento stav postupne krachuje a štát sa snaží všetkých niekam upratať. Zrejme za pásy v automobilovej firme. Pýtam sa, kto bude robiť kaderníčku, inštalatéra, elektrikára, iné služby, keď budú stavy v týchto odboroch klesať?
Školstvo produkuje množstvo nepoužiteľných absolventov pre spoločnosť ako takú. Skúšky, ktoré sa dosahujú "zvláštnym" spôsobom. Obsah učiva na vysokých školách je zastaralý a často nepoužiteľný. Študenti prechádzajú semestrami častokrát so šťastím a ani poriadne nerozumejú učivu. Ako sa dá za jeden semester naštudovať učivo odboru, ktorý sa na inej vysokej škole učí 5 rokov? Kam to spejeme?
Zdravotníctvo je v krachu! Do niektorých nemocníc sa ľudia doslova boja ísť a radšej vycestujú aj 150 km kvôli operácii. Apropo, operácia už sa rovná postupne slovu obálka. Nechcite dôkaz, pretože to by ste museli podstúpiť operáciu. Katastrofálne vybavenie niektorých izieb. Nezabudnú Vás upozorniť, že VIP izba stojí 21 EUR na noc. Zubár Vás napriek poisteniu "zoderie z kože", len aby mohol ísť 3-4 krát za rok na dovolenku. Všade česť výnimkám, ktorí potom na úkor tých ostatných trpia. Kvôli komu platíme povinné zdravotné poistenie? Kde je tá čierna diera?
Toto je iba veľmi malá časť života Slováka. Korupcia, arogancia, dehonestácia a často beznádej. Štát, ktorý si dovolí takmer všetko a občan je posúvaný do role štatistu. V poslednej dobe je však cítiť, že trpezlivosť aj nás Slovákov, holubičieho národa, má tiež svoje hranice a chce to zmenu. Zmenu toho všetkého, čo túto situáciu vyvolalo. Začala sa cesta morálnej obrody, tak po nej kráčajme, aby sme sa stali sebavedomejším národom.