Prvou prekážkou sa ukázalo získať pozvanie, ktoré je podmienkou pre vydanie víza. Nesmie byť však len tak od hocikoho, iba od firiem s licenciou Ministerstva kultúry a turistiky Republiky Azerbajdžan. Vygooglil som nejakú firmu v Baku, ktorá mala v názve honosné slovné spojenie „Travel Services“, avšak vďaka licencii od štátu je pre ňu vydávanie takýchto pozvaní evidentne hlavným zdrojom príjmov. Naskenovaný papier od nej s veľkou pečiatkou stojí 120 dolárov pre dvoch, platiť sa dá samozrejme piatimi rôznymi spôsobmi. Vyzbrojení pozvaním, fotografiami a vyplnenou žiadosťou (ktorá obsahuje aj miestoprísažný sľub nezamestnať sa v tejto atraktívnej krajine) sa vydávame do Viedne na Veľvyslanectvo Republiky Azerbajdžan.
Pred nami v rade si práve vyzdvihuje pas s vízom Rakúšanka, ktorá sa chystá na dlhšiu cestu po Malej Ázii. Pýta sa konzula, či s týmto vízom môže navštíviť aj Nachičevan, kus azerbajdžanského územia medzi znepriateleným Arménskom a Iránom, ktorý je od samotného Azerbajdžanu oddelený.
„A načo tam chcete ísť?“, vybrechne konzul.
„Je tam veľa historických pamiatok a krásna príroda, veľmi veľa som o tom čítala“, bojazlivo pošepne žiadateľka.
„V Nachičevane nie je NIČ zaujímavé, nechoďte tam“, ukončí diskusiu konzul.
Prídeme teda na rad, odovzdáme doklady, našťastie sú v poriadku. Poplatok 20 dolárov sa však nedá zaplatiť v hotovosti. „A ako vám to máme zaplatiť?“, pýtame sa. Bábuška za malým okienkom namiesto odpovede ukáže prstom na nástenku, kde visí naškriabaná mapka cesty k najbližšej pobočke banky.
Pri odovzdávaní potvrdenia o platbe mi konzul hovorí, aby som si po pas s vízom prišiel o takmer tri týždne.
„Pane, v ten deň mám odlet, môžete nám to urobiť trochu rýchlejšie?“.
Konzul bez slova neochotne prepisuje dátum vydania víza na žiadosti. Peter v rade za mnou má ten istý problém. Konzul si niečo pre seba šomre, no tiež dátum prepisuje. Ozývam sa ešte:
„Pane, priateľ býva ďaleko, mohol by som ja vyzdvihnúť aj jeho pas?“
Konzul sčervenie: „Tak ja vám dvakrát vyhoviem, a vy po tom všetkom, čo som pre vás urobil, odo mňa chcete ešte aj tretiu láskavosť?“
Aj keď sa táto príhoda neodohráva v Azerbajdžane, hovorí veľa o tejto bývalej sovietskej republike.
(Cesta absolvovaná na jar 2013)
