Po zážitku s 200-kilometrovou cestou hrboľatými barmskými cestami, absolvovanou za 7 hodín v mikrobuse ázijských rozmerov bez miesta na nohy, si ihneď po príchode do mestečka Kalaw idem hľadať letenku do Yangonu. Posielajú ma do jedného obchodu oproti mestskému trhovisku. Je to štandardný krám garážového typu so zmiešaným tovarom, trochu zaprášenými kopami čínskych cestovín, plastových výrobkov a kartónov plechoviek s nápojmi. Čo je však dôležitejšie, visia nad ním logá takých aeroliniek, ako napríklad Air Bagan alebo Golden Myanmar Airlines. Majiteľke – staršej uhladenej distingvovanej dáme – vysvetľujem svoju požiadavku. Tá niekam po barmsky telefonuje a pýta sa ma, či mám záujem o priamy let do Yangonu v pondelok ráno za 118 dolárov. Súhlasím a platím požadovanú cenu, takže telefonuje ešte raz, pravdepodobne na potvrdenie rezervácie. Potom zo skrinky za sebou vyťahuje štósik farebných formulárov leteniek, no nenachádza ten pravý. S ospravedlnením, že jej došli, natrafí niekde pod pultom na hnedú použitú a trošku natrhnutú obálku, opráši ju a krasopisne mi vypisuje moju 118-dolárovú letenku na ňu. Už-už mi ju odovzdáva, no asi ju prepadnú výčitky svedomia, pretože ešte rýchlo dopisuje do rohu svoje telefónne číslo a svoje meno, či vlastne iba prezývku – Ruby. Naostatok sa ešte zamyslí, a ako najväčšie skalopevné potvrdenie transakcie napíše "Zaplatené" a dvakrát to rázne podčiarkuje.
Keďže poznám statočnosť a spoľahlivosť Barmčanov, nemám veľa pochybností o dôveryhodnosti tejto transakcie. Navyše, deň pred odletom som dostávam takýto pekný e-mail od pani Ruby (dám ho sem, hoci to nie je po slovensky. No jeho jazyk sa dá nazvať len s veľkou rezervou ako Basic English):
Predmet: Ticket
Hey Mr Peter,
I'm Ruby.
Do u remember ? U bought flight ticket HE-RGN from me.
I want to say tomorrow u go to the Heho Air port in Yangon Airways conter , tell your name , they will give u ticket Ok?
I arrange already , don't worry!
If u some case u can call me, u had my phone No. Isn't it?
Take care!
Hope enjoy in Myanmar .
Wish all the best!
Ruby.
Takže nakoniec je tento príbeh typický pre celú Barmu – trošku chaotické, zľahka špinavé, ale veľmi efektívne a popri tom všetkom extrémne milé a priateľské.
Špecifiká vnútroštátneho letu
Aj samotný vnútroštátny let z barmského vidieka do Rangúnu (Yangonu) je atrakcia plná nádherných absurditiek. Hala lokálneho letiska v Heho vyzerá ako žilinská železničná stanica. „Prepážkou“ Yangon Airways, pod heslom "You're safe with us", je špinavá katedra v jej rohu, na ktorej nie sú žiadne počítače, iba starý telefón a zoznam pasažierov na faxovanom kuse papiera. Všímam si, že moje meno na ňom našťastie je. Ukazujem svoju „letenku“, oni niekam volajú – asi pani Ruby, dostávam peknú pestrofarebnú ručne vypísanú palubnú vstupenku a ako váženému pasažierovi Yangon Airways mi buchnú na hruď veľkú červenú nálepku s lietajúcim sloníkom, asi aby si ma v dave spoznali. „Teraz urobíme check-in batožiny, Sir“, prehlasujú vznešene a zahvízdajú na poskoka, ktorý si hodí môj ruksak na chrbát a odnáša ho pred budovu letiska, kde ho plesne na vozík. Ten potom štyria zriadenci obutí vo vietnamkách odtlačia k lietadlu a batožinu doňho nahádžu. Poskok ma odšikuje k policajnému pultu na druhom konci haly, kde pani odpisuje krasopisne do hrubej písanky moje meno, číslo pasu a víza, opäť žiadne počítače. V ďalšom rohu haly mi formálne oskenujú príručnú batožinu, no ani sa pritom nepozrú na obrazovku, mám v taške liter vody. Rám tu žiadny nie je, takže mobil v jednom mojom vrecku a fotoaparát v druhom nikoho príliš nezaujímajú. Nevdojak som si spomenul na heslo aeroliniek – „You're safe with us“. No a keďže na celom letisku nie je jediná svetelná tabuľa, tak nástup do lietadla je ohlásený krikom zriadenca, ktorý zúrivo gestikuluje a máva tabuľkou s príslušným číslom letu. Vnútroštátny terminál veľkého rangúnskeho letiska na tom nie je o nič lepšie - batožinu tam z nášho letu vykydnú z vozíka na podlahu pred čakajúcich cestujúcich.
Ostatné články o ceste do Barmy:
