V najbližšom čase sa pokúsim využiť priestor na blogu na sprostredkovanie aspoň niektorých častí zápisníka z tejto cesty, vrátane príslušných fotografií. Tejto úvodnej časti patrí priestor na niekoľko všeobecných a stručných úvah, záverov či štatistík.
Začnime dopravou. S Hankou sme sa stretli v Bangkoku. Kým ja som sem letel z Budapešti, Hanka z Dílí; potom sme sa od seba už neodlepili až po Banskú Bystricu.
Hoci táto cesta bola o mesiac dlhšia než moja ázijská cesta v roku 2009, počet použitých prostriedkov mi vyšiel neuveriteľne navlas rovnaký: 186! Myslím, že to svedčí hlavne o dlhších presunoch, no znamenať by to mohlo čokoľvek. Pri ich zaraďovaní do jednotlivých kategórií sa mi len občas vyskytla dilema nejasného zaradenia a tak môžem pomerne jasne sumarizovať. Najviac sme si posedeli či postáli či poležali v autobusoch - spolu až 43 krát. Vďaka viacerým pobytom vo veľkomestách sa na druhé miesto hitparády radí MHD v podobe metra a „nebeského vľáčika" - skytrainu s počtom 29. Brázdili sme aj rieky, moria a jazerá - ľoď nám poslúžila 21-krát. V minivane či pick-upe sme sa natriasali 17-krát. Bicykel sme si požičali 14-krát, kým taxík sa nám nepodarilo odmietnuť až 13-krát, rovnako ako tuk-tuk či motorikšu. V tesnom závese za nimi prdí motorka či skúter s celkovým počtom 12 a s partikulárnym 5 - tým značím vlastné riadenie motorky/skútra. Vláčik nám slúžil menej než sme očakávali - za celú cestu sme do neho sadli len 9-krát. Do vzduchu nás okrem vlastných myšlienok ťahalo už len lietadlo - spolu 7-krát. Auto mimo taxíku si s počtom 5 tiež zaslúži vlastnú kategóriu, úplne na konci je dopravný prostriedok, ktorý je v Ázii žiaľ na ústupe: cyklorikša, viezli sme sa ňou až na konci výletu 3-krát.
Za 3 a pol mesiaca sme stihli pomerne rýchlym tempom navštíviť 8 krajín, s tým, že Thajsko nám bolo akousi križovatkou a vďaka hostiteľovi Toomovi sa nám Bangkok stal druhým domovom. Okrem neho sme poznávali krásy i odvrátené stránky týchto krajín: Mjanmarsko (Barma), Laos, Vietnam, Kambodža, Malajzia, Singapur a Indonézia. Ich veľkosť či dopravnú infraštruktúru sme asi trochu podcenili a tak bolo fyzického oddychu minimum.
Hoci obaja máme radi skôr prírodu než mestá, juhovýchodná Ázia nie je z tohto hľadiska ideálnou destináciou; kultúrne pamiatky a mestský život ľudí tak z hľadiska stráveného času prekonali bohapustú divočinu v jej rôznych podobách.
Pár ilustračných záberov na záver tohto úvodu.
