Nové dojmy mi mohla cesta do Reykjavíku a potom ďalej do Hvalfjorduru ("Veľrybej zátoky"), miesta môjho budúceho niekoľkomesačného pôsobenia, už len umocniť. V pohyblivom obraze mám len divoké hory postrádajúce stromový porast s nekonečným počtom hlbších i menej hlbších žľabov so vždy čerstvou pramenistou vodou, o ktorej nedostatok sa na Islande na väčšine miest báť nemusíte. (Ale môžete si ju tiež zadovážiť z obchodu pod etiketou „pure icelandic“).
Biele snehové čiapočky na vrcholoch hôr zvyšovali v mojich očiach mystérium tejto krajiny – až kým počas tých štyroch mesiacov úplne nezmizli; niekde však ostali a ja sa ešte v septembri osviežujem z ich smutných vôd...
Od počasia nikdy neviete, čo má za ľubom. Mať pri sebe nepremokavú bundu nikdy nie je na škodu...
...aj keď nie je vylúčené, že vás slnečné lúče budú hladiť niekoľko dní za sebou – a v lete vo dne v noci. Noc pri polnočnom slnku na najsevernejšom cípe Islandu, mieste Hraunhafnartangaviti s osamoteným majákom, sa zapísala do môjho života rovnako nezabudnuteľne a neopakovateľne.
Zo všetkých čarovných miest spomeniem za všetky Snaefellsjokull, jedno z údajných siedmich hlavných magických centier Zeme.
Spanie pod jeho vrcholom a výstup naň nemohli nechať moje dojmy a pamäť bez celkom nového obsahu, a to napriek tomu, že na „ceste do stredu Zeme“ (práve tu je podľa Julesa Verneho vstup k nemu) sme cieľ nedosiahli;) ...človeku sa až veriť nechce, že na celom ľadovci nestretne napriek takejto jeho popularite ani človeka – v poriadku, nebudem príliš popularizačný, boli dvaja – Nemci s čakanmi a mačkami; veľmi sa im nedarilo skrývať svoje počudovanie, že zjavne my žiadne z týchto nástrojov nemáme. Lávové kamene a balvany, predovšetkým na vrchole trčiace z pomaly sa topiaceho ľadovca krásne demonštrujú charakteristiku Islandu ako krajiny ladu a ohňa...
Jedinečné, elfami obývané miesta „môjho“ pohoria Skardsheidi mi nemohli dať viac – kdekoľvek som strávil deň, dva, o človeka som sa starať nemusel; vodopády, ktoré by kdekoľvek na európskej pevnine boli oblepené tisíckami zvedavých očí, si tu len osamotene zurčia a hučia...
Z času na čas sa nad vami zjaví mrak v podobe draka – a na to ozaj nepotrebujete ani silnú fantáziu. Island mi neostal nič dĺžny, ja jemu áno...
