Aký je motív sledovania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica? Kompromitácia alebo príprava na spáchanie násilného trestného činu?

Písmo: A- | A+

V piatok počas cesty z Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku na zasadnutie bezpečnostného výboru pre obranu a bezpečnosť do Bratislavy, ochranka špeciálneho prokurátora D. Lipšica zaznamenala, že ich sleduje neznáme vozidlo.

Kto vykonáva sledovanie v zmysle zákona?

Počas 30 ročnej kariéry v polícii, som vo viacerých prípadoch spolupracoval s pracovníkmi špecializovaného policajného útvaru s názvom Úrad zvláštnych policajných činností – ÚZPČ.

Jednou zo špecifických úloh ÚZPČ je sledovanie osôb. Na túto činnosť sú policajti špeciálne cvičení a mnohých z nich nepoznajú ani policajti z iných útvarov (viď text v poznámke nižšie). V rámci policajného zboru obdobnú špecifickú činnosť vykonáva aj sledovačka zriadená na policajnej inšpekcii. Mimo polície aj Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Kriminálny úrad finančnej správy.  

Poznámka: Pri jednej akcii som viezol v služobnom vozidle podozrivú osobu, ktorá išla vystúpiť na určenom mieste. Vtedy som neďaleko spozoroval stáť ženu, ktorá so mnou chodila na vysokú školu (Akadémia PZ). Nevidel som ju veľa rokov a bol som v domnení, že odišla do civilu. Chcel som ju pozdraviť a vtedy som si uvedomil, že možno patrí k sledovaciemu útvaru. Po vystúpení podozrivého z vozidla na dohodnutom mieste sa moje tušenie potvrdilo. Nenápadne kráčala za ním.

Aké sú zákonné možnosti na vykonávanie sledovania?

V zmysle platnej slovenskej legislatívy, polícia môže vykonávať sledovanie v dvoch rovinách. V prvom prípade sa sledovanie vykonáva v trestnom konaní ( § 113 Trestného poriadku) a druhou zákonnou možnosťou je v rámci výkonu operatívno-pátracej činnosti (§ 39 zákona o Policajnom zbore). V oboch prípadoch však musia byť splnené podmienky v zmysle platnej právnej úpravy. Nefunguje to tak, že policajt alebo policajný funkcionár ukáže na nejakú osobu, ktorú začnú sledovať vycvičení špecialisti. Samotnému procesu výkonu sledovania predchádzajú povinné administratívne úkony, ktoré podliehajú prísnemu schvaľovaciemu procesu (v prípade trestného konania je to príkaz sudcu).

Sledovala špeciálneho prokurátora Slovenská informačná služba? Alternatíva č. 1.

SIS má svoj vlastný sledovací útvar, kde tiež podobne ako v PZ existujú povinné administratívne úkony, ktoré predchádzajú sledovaniu. V prípade, ak by SIS sledovala D. Lipšica, bolo by do tejto činnosti zapojených priveľa ľudí, ktorí by mohli informáciu vyzradiť a zároveň by zanechali administratívne stopy. Podľa môjho názoru nebolo sledovanie spojené so služobnou činnosťou SIS ani inej štátnej zložky. Na sledovanie špeciálneho prokurátora bolo vhodnejšie využiť schopnosti bývalých alebo aktívnych policajtov alebo pracovníkov iných ozbrojených bezpečnostných zborov. V prípade ich nezákonného nasadenia, nezostanú žiadne administratívne stopy a o sledovaní má vedomosť minimum osôb (zadávateľ, sprostredkovateľ, vykonávateľ), čím sa zníži riziko vyzradenia nelegálnej činnosti. Jedná sa o podobný reťazec ako v prípade sledovania novinára Jána Kuciaka.

Sledovala špeciálneho prokurátora Slovenská informačná služba? Alternatíva č. 2.

Vyjadrenie SIS k predmetnému podozreniu bolo jednoznačné. Kategoricky ho odmietla s vyjadrením, že sa jedná o konšpiračnú teóriu. Na margo toho by som spomenul moju osobnú skúsenosť s pracovníkmi policajného sledovacieho útvaru. V rámci vykonávania ich činnosti v prípade, kde som vystupoval ako žiadateľ, som nikdy nevidel ich vozidlá. Ak aj sledovaná osoba odhalila ich vozidlá s evidenčnými číslami (čo sme sa dozvedeli z dôverného zdroja) a ja som na to upozornil pracovníka sledovacieho útvaru, jeho odpoveď bola vždy rovnaká: „To nie je naše auto.“ Teda aj v tomto prípade, ak by SIS predsa len túto činnosť z akýchkoľvek dôvodov vykonala, nemôže verejne odprezentovať, že ich vozidlo sledovalo špeciálneho prokurátora.

Prečo ochranka nedala skontrolovať vozidlo?

Túto otázku som zaznamenal na sociálnej sieti. Odpoviem prípadom, ktorý sa mi stal, keď som pôsobil vo funkcii zástupcu riaditeľa národnej protizločineckej jednotky NAKA. Vracal som sa do Bratislavy zo služobnej cesty. Približne na 200 kilometrovom úseku som registroval dve vozidlá s podozrivým správaním. Až po ich opakovanom spozorovaní som nadobudol presvedčenie, že ma sledujú. Na druhý deň som zistil, že evidenčné čísla podozrivých vozidiel neexistujú a pred niekoľkými rokmi boli oficiálne skartované. Prečo som v čase sledovania nedal uvedené vozidlá skontrolovať hliadkam polície? Nechcel som dať verejne na vedomie, že som ich činnosť odhalil. Predpokladám, že podobne vyhodnotila situáciu aj ochranka D. Lipšica. V mojom prípade som v nasledujúcich dňoch opätovne zaznamenal iné podozrivé vozidlá, ktoré som opäť nedal skontrolovať, ale tieto už mali skutočné evidenčné čísla. Po prijatí určitých opatrení z mojej strany sledovanie prestalo.

Čo je predmetom záujmu nelegálneho sledovania?

Je to najmä získanie informácií o tom, s kým sa osoba stretáva, aké navštevuje objekty, aké používa motorové vozidlá a zistenie jej zvykov. V mojom prípade to bol interes o to, s kým sa budem kontaktovať. Nepochybne podobný cieľ mali aj osoby, ktoré sledovali D. Lipšica. Je však zarážajúce, kto si ich na takúto činnosť objednal a zaplatil. V minulosti sa aj sám D. Lipšic stal objektom nelegálneho sledovania, k čomu sa priznali mediálne známe policajné mená ako Milan Žáčik a Pavol Vorobjov. V ich prípade mali byť informácie zo sledovania využité podľa všetkého na jeho kompromitáciu. Nelegálne sledovanie sa však využíva aj v prípadoch, ak sa má osoba stať objektom násilného trestného činu. Ublíženia na zdraví, únosu, ale aj vraždy. Nechcem myslieť na to najhoršie, ale aj v súčasnej dobe majú tri osoby vznesené obvinenie za prípravu úkladnej vraždy, kde jedným z poškodených je D. Lipšic.

Myšlienka na záver

Prípad nelegálneho sledovania D. Lipšica, príprava jeho úkladnej vraždy, lustrácia novinára J. Kuciaka, jeho brutálne usmrtenie, zneužívanie policajných odposluchov, množstvo obvinených bývalých vysokých policajných funkcionárov a vysokých štátnych úradníkov svedčia o tom, že v nedávnej minulosti sa na Slovensku dialo niečo nezvyčajné. Sledovanie D. Lipšica a udalosti z posledných dní nasvedčujú, že niekto má eminentný záujem, aby sa toto obdobie vrátilo späť. Ak niekto tvrdí, že politici a orgány činné v trestnom konaní vykonštruovali také množstvo prípadov, mal by použiť zdravý sedliacky rozum. Prišiel by na to, že sa jedná o stovky osôb (policajti, prokurátori, sudcovia, znalci...), pričom už pri dvoch a viac zainteresovaných sa riziko prezradenia geometrickým radom zvyšuje.

Skryť Zatvoriť reklamu