Pár viet z histórie kriminalistiky
Najmasovejšou vraždou v histórii slovenskej kriminalistiky je nepochybne vyvraždenie gangu Pápayovcov https://bit.ly/3rUzXxC v roku 1999 v známom bare Fontána – Dunajská Streda.
Druhý najkrvavejší masaker sa odohral v auguste 2010, keď sa do dejín masových vrahov zapísal Ľubomír Harman. Na bratislavskom sídlisku v Devínskej Novej Vsi vyvraždil celú rodinu, https://bit.ly/3VFfkDo jeho guľkám podľahlo 7 ľudí a dvojnásobný počet utrpel strelné poranenia. Vrah nakoniec obrátil zbraň proti sebe.
Na treťom mieste sú dva prípady. Tri obete má po použití strelnej zbrane na svedomí mestský policajt v Hurbanove (2012) https://bit.ly/3VwFs2Y a rovnaký počet v tom istom roku bývalý konateľ spoločnosti zo Zvolena https://bit.ly/3S2TPt4, ktorý zastrelil nových konateľov firmy.
Prípad zo Zámockej ulice
V porovnaní s prípadmi opísanými v predchádzajúcom odstavci, vražda zo Zámockej ulice aj napriek najmenšiemu počtu obetí v brutalite žiadnym spôsobom za nimi nezaostáva. Práve naopak. Podľa všetkého je jediným prípadom v histórii Slovenska, kde motívom páchateľa bolo usmrtiť osoby pre ich domnelú alebo skutočnú sexuálnu orientáciu. Zarážajúce na celom prípade je, že vrah podľa informácií zverejnených políciou obete nepoznal a objektom jeho útoku mohol byť ktokoľvek. Napríklad aj náhodný zahraničný turista alebo osoba bývajúca mimo Bratislavy, ktorá nemala vedomosť, že sa jedná o podnik navštevovaný osobami LGBT.
Môže za vraždu polícia?
Bezprostredne po spáchaní skutku a zverejnení prvých informácií som v niekoľkých internetových diskusiách zaznamenal komentáre, v ktorých vraždu hádzali na plecia polícii. Tá mala vraj v rámci monitorovania internetu zachytiť vyjadrenia páchateľa, odhaliť úmysel a zabrániť jeho konaniu. Vtedy som sa zamyslel nad pojmom - monitorovanie internetu. Dovolil by som si ho prirovnať k vesmíru, ktorý je nekonečný a neprebádaný. Preto žiadna polícia na svete, nedokáže zachytiť všetky potenciálne hrozby, ktoré zverejňuje vo virtuálnom priestore v náznakoch budúci páchateľ. Spomeňme si na Breivika, ktorý niekoľko hodín pred útokom v hlavnom meste Nórska, zaslal na viac ako 1000 mailových adries dokument – manifest, kde okrem rasovej neznášanlivosti podrobne opisuje aj prípravy na teroristický útok. Polícia mu aj napriek tomu nedokázala zabrániť v jeho zločinoch.
Prečo vraždil?
Prečo mladý človek, ktorý mal celý život pred sebou spáchal zločin, aký na Slovensku nemá obdobu? Túto otázku si kladú jeho príbuzní, spolužiaci, susedia, priatelia a samozrejme sa ňou zaoberajú aj policajní vyšetrovatelia. Odpoveď si vrah odniesol so sebou na druhý svet a my sa možno nikdy nedozvieme presné pohnútky a jeho motiváciu. Inšpiroval ho Breivik, ktorý tiež pred útokom zverejnil manifest? Slovenský vrah vo vlastnom zverejnenom manifeste okrem iného uvádza, že ho motivovali podobné prípady na Novom Zélande a USA.
Motivácia a inšpirácie slovenských zločincov
Spomínate si na bankomatovú mafiu? Pred viac ako 10 rokmi začala jedna kriminálna skupina vytrhávať bankomaty s peňažnou hotovosťou. Touto trestnou činnosťou sa postupne začali zaoberať ďalšie kriminálne zoskupenia. Prečo o tom píšem? Keď sa vrah zo Zámockej ulice inšpiroval prípadmi zo zahraničia, nebude ním spáchaný zločin vŕtať v hlave ďalším driemajúcim šialencom? Viem, je hrozné na niečo také len pomyslieť, ale buďme ostražití.
Myšlienka na záver.
Aj technicky najlepšie vybavený policajný zbor sveta vlastnými silami a prostriedkami len s veľkou námahou dokáže čeliť podobným útokom osamelých jedincov. Mediálne známe prípady vo svete sú toho dôkazom. Samozrejme mnohokrát dokázali muži zákona takýmto konaniam zabrániť aj vďaka informáciám verejnosti. Majme preto všetci oči otvorené a všímajme si ľudí nielen v našom bezprostrednom okolí. Všímajme si osamelých jedincov s podozrivým správaním. Neváhajme ihneď informovať políciu o výskyte takýchto osôb a podozrivých motorových vozidlách, eliminujme tým riziko, aby sa práve nám blízka osoba nestala obeťou fanatického vraha.
