Po jednom sme prichádzali so štipkou tabaku medzi prstami ku "stredu Vesmíru", obradnému miestu, zorientovanému podľa štyroch živlov. Tecciztemoc ďalej so zatvorenými očami bubnoval a spieval pieseň Ohňa. Jeho impozantný zjav dodával posvätnej atmosfére toho dňa kúzlo starých dôb. Obrad Duchom riadil stále veselý starý šaman. Do nádobky s tlejúcim kadilom každý vložil svoj tabakový dar s vlastným dobroprianím. Keď sme spoločne dotancovali Tanec Vody, posvätená voda z Himalájí, Mexika, Európy a Ameriky bola pripravená na spojenie s vodami Dunaja.
Prednáška a krátky seminár mexického náčelníka Xolotla, potomka Toltékov, na Festivale Ezoteriky v Bratislave sa pre mňa niesli v duchu našej neoddeliteľnosti od Matky Zeme. Šaman nás pozýval ku spolupráci na jej ochrane a pomoci, pretože sme spoluzopovední za život na Zemi.
Asi o tri hodiny neskôr mal prednášku indický duchovný učiteľ a jogín Swámí Achintyanada. Hovoril o dôležitosti obrátenia sa dovnútra, nájdenie si osamoteného miesta kde nebudeme nikým rušení. Hovoril, že všetky náboženstva vychádzajú z jedného zdroja, a preto je v podstate jedno, ktorou cestou realizujeme cieľ. Pokoj mysle. Zrejme v duchu Pataňďžaliho výroku "Joga cittavrtti nirodha" - Jóga je zastavením pohybov, zmien mysle.
Ako som tak Swámího počúval uvedomil som si rozdiel medzi oboma cestami. Na jednej strane je cesta - môžem ju nazvať "šamanská" - ktorá človeka vedie ku spolopatričnosti a Láske a na druhej strane "jogínska" cesta vedúca ku vnútornému mieru a oslobodeniu. Zrejme obe cesty vedú ku rovnakému cieľu, len rozdielnymi metódami. Prvou človek poznaním sveta poznáva sám seba a svoje miesto v ňom a druhou cestou človek poznaním seba poznáva svet. Pri prvej aktivita je nasmerovaná hlavne navonok a vnútorne sme pasívnejší a pri druhej je to naopak. Ktovie či sa dá byť aktívny navonok aj dovnútra zároveň, alebo pasívny v rovnakom zmysle? Je možnosť nebyť ani aktívny ani pasívny? Navonok aj dovnútra. Ako by sa toto mohlo dať?
Zaoberám sa už nejaký čas Buddhovým učením a práve potom mi svitlo, že toto je vlastne ono - Stredná cesta, medzi dvoma krajnosťami. Medzi obrátením sa dovnútra a prejavovaním sa navonok. V Buddhovom ponímaní obyčajným pozorovaním -ktoré nemožno označiť za aktivitu, ale ani pasivitu, lebo je tu prítomné nepatrné úsilie "pozornosť" - metódou všímavej pozornosti (Vipassana) možno dospieť ku Nibbáne (v sanskrte Nirváne), oslobodeniu, neporovnateľnému šťastiu.
Pravdepodobne všetky tieto tri cesty: "šamanská", "jogínska" aj "stredná" vedú ku spoločnému cieľu, ktorý si netrúfam pomenovať. Myslím, že je nesprávne vyvyšovať jednu nad druhú. Každý v živote kráča chvíľu raz po tej raz po onej aj napriek tomu, že sa "oddal" jednej z týchto ciest. Občas sa každý obráti dovnútra, alebo naopak zabudne na seba v práci pre druhých, alebo len tak pozoruje plynutie udalostí okolo seba. Za seba môžem povedať iba toľko, že každý deň mi dáva lekciu z Troch charakteristík existencie podľa Buddhu: všetko sa mení, neuspokojivosť je podstatou každej existencie, nie je žiadna trvalá nemenná individualita. Toto niekto vníma ako nešťastie a niekto ako šťastie :)
Kiež sú všetky bytosti šťastné a slobodné...
