Zobudili sme sa do krásneho dňa a natešený, že dnes nás čaká najkrajšia pláž na Sicílii. Pretým sme sa ale po ceste zastavili v Segeste. Cesta do vnútrozemia bola zážitkom. Všetky cesty a diaľnice po ktorých sme išli boli na pilieroch. Z diaľky vyzerala cesta ako vinúci sa had po celej krajine. Do Sagesty sme prišli pred 9 ráno. Zaparkoval som auto pri vstupnej bráne a čakali sme kedy otvoria. Prišli nám otvoriť o 9, bohužiaľ chlapík pri bráne mi povedal, že parkovať tu nemôžem a parkovisko je 1 km pod areálom. Katku som teda nechal v areáli a ja som išiel zaparkovať auto. 1km to bol, ale vzdušnou čiarou. Cestou to bolo asi 2,5km dole kopcom. Auto som zaparkoval a išiel som kúpiť lístok za 5eur na parkovanie, ktorý som nechal v aute za predným sklom. Pozeral som do mapy a bol som nešťastný z toho, že teraz musím šľapať 2,5km do kopca aby som vôbec prišil ku Katke. Zrazu som zbadal ako mladá rodinka nastupuje do busu. Povedal som si paráda. Tesne som dobehol a zatvorili sa dvere. Vyviezol som sa k manželke a bol som hrdý ako som to všetko stihol.
Segesta je ruina chrámu, ktorý sa týči na kopci pod horou Monte Barbaro, okrem chrámu tam nájdete aj staré antické divadlo v kopcoch. Katka to všetko preštudovala a vravela mi, že poďme najprv na divadlo vraj tam nikto nebude. Mala pravdu. Vyšľapali sme hore k divadlu a boli sme tam len mi a niekto čo sa nechal vyviesť autom. Z divadla bol krásny výhľad všade dookola. Vstupné do areálu Segesta bolo asi 6eur, ale stálo to za to.
Cestou naspať sme stretávali už ďalších pútnikov. Keď sme prišli na ruiny chrámu, tak sme narazili aj na poľských turistov. Ináč 3 dni sme stretávali len domácich talianov. Segesta je vychýrené turistické miesto a preto nie je čudné, že sme tam videli turistov, len ma zaskočilo, že za 3 dni sme iných nevideli. Možno náhoda a možno som nedával až tak pozor.
Sranda nastala keď sme išli smerom k busu a rodinka, ktorú som dohonil si začala pripravovať lístky. Uvedomil som si, že to sú lístky na parkovanie. Ja som svoj bezpečne odložil v aute. Zase sme mali šťastie a vodič bol mladý chalan, ktorý nič neriešil. Dofajčil si cigaretku pred busom a spustil nás bez nejakej otázky. dole na parkovisku už bolo veľa áut, boli sme radi, že sme si privstali a videli tú krásu bez ďalších turistov.
Cesta na San Vito zo Segesty bola 50km a trvalo nám to okolo 50 minút. V aute išla klíma na plno, ale bolo cítiť, že sme vo vnútrozemí a je tu teplejšie. Prechádzali sme už cez dedinky a po cestách, ktoré neboli na pilieroch a dotýkali sme sa skutočnej Sicílie. Zrazu mi vošlo mačiatko do cesty. Prudko som zabrzdil a poobzeral sa či je všetko ok. Na dvore pri ceste sedeli 2 babičky a jeden starček, ktorí sa smiali a kývali nám, že sme mačiatko neprešli.
Mestečko San Vito Lo Capo je typické letovisko. Krásne domy a čisté ulice, bolo poludnie a obchody a reštaurácie boli otvorené. V iných mestách mali väčšinou siestu. Auto sme zaparkovali na bielom pruhu. Starček, ktorý sa skrýval v tieni nám povedal, že modrý pruh je pre domácich a na bielom môžeme hodinu zdarma parkovať. Neostávalo nám nič len veriť, nikde som totiž nevidel iné parkovisko.
Zamierili sme na pláž. Na pláži bolo veľa domácich a turistov. Bol síce utorok, ale táto pláž je vyhľadávaná široko ďaleko. Neľahli sme si na lehátka, lebo tie boli spoplatnené. Našli sme si miesto na piesku. Piesok bol čistý a biely, more ako vo vani a nevadilo, že trošku fúkalo. Na morskom dne bol tiež len piesok a nežili tam rybičky. Asi ich všetci tí turisti vyplašili. Bolo tam príjemné, ale zažili sme pláže, kde sme boli skoro sami. To o San vito neplatí. Krásnu scenériu San Vita robila veľká skala. Zábavná bola sprcha za 1euro. Hodíš peniaze a môžeš sa osprchovať. To sme tiež na iných plažiach nevideli.
Cestou domov, sme sa zastavili na pláži, ktoré nám poradila naša domáca. Prvá pláž bola úplne na samote a boli tam skaly a kvôli prílivu a veternú sme sa neodvážili tam kúpať. Druha mala malé kamienky, ale tam si si len zaskákali do 3metrových vĺn.
Večer sme ešte zašli do mesta najesť sa a poprechádzať. Bol to náš posledný večer v Castellammare del Golfo. Objavil som na mape nejaké divadlo, ktoré nebolo otvorené ako som predpokladal. Zase na druhej strane sme prišli na iné námestie ako zvyčajne. Bolo tam veľa domácich a bola tam ochutnávka vín zo Scopello. Hneď sme ochutnali. Čím viac sa ľudia schádzali, tým sme boli zvedavejší čo sa tu deje. Jeden domáci nám oznámil, že starosta vyhral voľby a chce poďakovať ľudom. Povedali sme si, že pekne od neho. Povodne sme chceli odísť, ale zrazu začali nosiť stoly plné jedla. Zrazu sa nám až tak odísť nechcelo. Ochutnávali sme domáce koláčiky a koláče na slano v podobe pizzy.
Bolo to naozaj výborne. Touto cestou chcem poďakovať pánovi starostovi za pohostenie. Držíme palce aj na ďalšie voľby.
