V noci bola búrka a preto ráno bolo veľmi príjemne. Vo vzduchu bolo cítiť more a čerstvý dážď. Po pravých talianských raňajkách pripravenými slovenskou gazdyňkou sme nasadli do našej Fiatky 500 a ani som netušil, že opäť budem ďakovať Bohu za malý rozmer auta.
Už cestou sme zistili, že ideme do najväčšieho mesta na Sicílii. Čím ďalej bola premávka hustejšia. Ešte pred Palermom sa z ciest stratili pruhy a zrazu z dvojprúdovky sa stala 5- prúdovka. Aj napriek tomu, že som auto plne poistil bál som sa, že niekto do mňa nabúra. Skútre nás predbehovali zo všetkých strán. Sicílčania vôbec nedodržiavali rýchlosti. A kruháč? Pre ním som sa prežehnal. Bol som rád, keď sme už boli mimo hlavnej cesty a mohli sme zaparkovať. Zrazu nám nejaký chlap kyve, že máme zaparkovať pri ňom. Lámanou angličtinou, nám vravel, že celé mesto je obsadené autami a on nám drží miesto. Nerozumel som prečo to robí. Neskôr som pochopil, že mafia tam má ešte veľkú silu a takto vysiela chlapov aby za malý poplatok držali miesta svojím bossom a niekedy ja turistom. Hneď sa mi vybavil myšlienka s prepichnutými gumami. Katka má v tom len utvrdila a prosila ma nech parkujeme niekde inde. Nenamietal som a dúfal som, že sa mu stratíme čím skôr z dohľadu. Takých pánov pomocníkov sme videli ešte viac. Nakoniec sa mi podarilo zaparkovať pri Teatro Massimo.
Nastal druhý problém, keď som zistil, že automat na lístky je pokazený. Zrazu z obchodíku vyšla pani a tá nás zobrala 2 bloky k inému parkovaciemu automatu. Nič za to nechcela. Zakričali sme jej talianske grácie a už utekala ďalej. Predsa len tí ľudia tam nie sú zlí a celé mesto neovláda mafia. Hodil som 4 eura do automatu a mohol som stáť tam do od 10:00-17:00. Povedal som si paráda a s úsmevom na tvári a vo vieru v dobrotu Sicílčanov sme sa vybrali objavovať krásy Palerma.
Ako prvé sme zašli do Teatro Massimo – najväčšia opera v Palerme na Piazza Verdi. V opere bolo informačné centrum a tam nám milá pani povedala, čo sa oplatí vidieť. Po ceste Via Maqueda sme sa dostali Quattro Canti – ulica 4 rohov. Križovatka je osemhranná, štyri strany sú ulicami; zvyšné štyri strany sú barokové budovy, ktorých identické fasády obsahujú fontány so sochami štyroch ročných období, štyri španielske kráľovské sicílske územia a patróny Palerma. Potom sme prešli na k monumentálnej fontáne Pretoria. Nachádza sa v samom srdci historického centra a predstavuje najvýznamnejšiu dominantu mesta. V tejto časti je veľa kostolov a len pár z nich je spoplatnených. Blízko je tma aj Vysoká škola právnická, ktorá ma historický vnútroblok. Bočnými uličkami sme prišli na Palazzo dei Normanni, kde sme si sadli na kávu. Opäť ma Sicílčania prekvapili. Najprv sme si objedali kávu a koláčiky. Vyčkal som pokým všetko nepripravil a neplatil som. Čašník proste ľudom veril, že keď dopijú kávu, tak potom prídu a zaplatia. Keď som sa vrátil po dopití kávy, že idem platiť, tak čašník mi zle spočítal účet. Rozdiel robil asi len euro, tak som usúdil, že to bude asi sprepitné. Cestou k autu sme narazili na 2 trhy. Jeden bol blízko Piazza Carmine a druhý na Il Capo. Chlapi tam vykryjú a snažia sa predávať svoje zboží. Ich výkriky sú až komické. Zabávajú tým ľudí. Ochutnali sme chobotnicu, ale keďže sme už naozaj boli hladní, tak sme zašli do miestnej reštaurácie na trhu. Opäť sme si zobrali jedlo bez platenia a až pri východe som nanútil čašníčke peniaze. Vôbec som nepochopil ako sa tam platí. Medzitým ako sme vychutnávali pravé sicílske cestoviny a Aranchini, prišla veľká búrka a obaja sme boli radi, že sme stihli sadnúť si v reštaurácii. Keď sme vyšli vonku, tak už nepršalo. Pod stromami stálo pár černoškov a snažilo sa predať okoloidúcim dáždik, ale bezúspešne. Šťastní s plnými pupkami sme išli smerom k opere. Zrazu sme obaja prišli na to, že si nepamätáme, kde sme zaparkovali. Tým, že sme hľadali automat s dobrou pani Palermo, tak som stratil orientáciu. Nakoniec sme naše autíčko fiatku čiernej farby našli a s úľavou nasadli a vyštartovali. Naskočil mi Waze a napísal mi, že v tejto oblasti, kde parkujem potrebujem mať ZTL oprávnenie na vstup do historického centra. Trošku som znervóznel. Všade boli jednosmerky a waze ma viedol do uličiek ktoré boli plné domácich, ktorí si postavili stoly na ulici a predávali ovocie. Pokúsil som sa vrátiť k divadlu a len pomocou mapy sme vykľučkovali k prístavu. Nebola to najkratšia cesta ale hľadali sme hlavne veľké cesty. Vďaka mapy.cz sme sa dostali von z mesta mohli sme si vydýchnuť.
Naša ďalšia destinácia bola mála dedinka v kopcoch. Serpentínami sme sa dostali do Monreal, kde bola najkrajšia katedrála akú som kedy videl. Boli tam ja krásne výhľady na Sicílsku krajinu. Obaja sme sa zhodli, že tento deň naozaj stál za to. Večer sme padli od vyčerpania do postele a v kútiku duše sme Bohu ďakovali, že sme prežili krásny deň, ktorý nakoniec nebol vôbec nebezpečný.
