Každá jej erupcia ohrozuje desiatky tisíc ľudí.
Ako správneho čundráka má sopka Etna fascinovala od malička. Bohužiaľ aj keď som na nej bol nepodarilo sa mi ju pokoriť a dobiť jej vrchol. Keďže Etna je činná sopka, tak výška jej vrcholu sa stále mení. Momentálne meria 3323 m n. m. ale ešte v roku 1981 merala 3350 metrov.
Náš výlet na Etnu začal v Patti. Dočítal som sa, že severná časť výstupu na Etnu stojí za to. Ale neodrádzam s južným výstupom. Viac cestopisov spomínalo aj južný výstup. S domácim som prediskutoval náš výlet a poradil nám namiesto diaľnici, ísť cez vnútrozemie, vraj uvidíme krásnu krajinu. A naozaj mal pravdu. Keď sme prechádzali cez mestečko San Piero Patti, už som nemal žiadne pochybnosti. Pár ľudí sme stretávali na cestách a bolo vidno, že si žijú pokojným životom. Pásli ovečky, pestovali plodiny – radosť žiť. Čím ďalej tým sme viac stúpali, až sme prišli na hrebeň k veterným mlynom blízko Monte Renazzo 1059 m.n.m. Už sme vedeli, že sa musíme dostať na Piano Provenzana 1800 m.n.m, kde zaparkujem auto a potom budeme pokračovať pešo.
Na Etnu sme prišli pred až okolo 10:00, ale ešte tam nestálo veľa áut na parkovisku. Cesta na Etnu nám trvala trošku dlhšie ako som predpokladal, kvôli foteniu a kvalite cesty. Priemerná rýchlosť bola pod 40km/hod. Už pri príchode nás v diaľke zbadal tučnejší pán na skútri a prišiel k nám. Bol to vyberač parkovného. Zaplatili sme 5 eur za parkovanie na celý deň. Poobede stojí parkovanie 3 eura. Obliekli sme sa teplo, lebo hore bolo 17 C a veľmi fúkalo, aj napriek tomu že slnko pekne svietilo. Na Etnu sme to mali 7 hodín od parkoviska pešo. Bola možnosť nechať sa odviesť na Land Roveri alebo lanovkou. Aj napriek tomu, že počasie sme mali dobré a nad Etnou bolo len pár mrakov, tak sme nešli na ňu. Zavrhli sme aj oba spôsoby dopravy a vybrali sme sa pešo po červenej okolo Monte Nero 2043m. Po ceste sme videli 2 neaktívne krátery a 2 jaskyne. Zastavili sme sa v útulni Rifugio Timparossa, kde sme si oddýchli od vetra, keďže bola medzi stromami. Stretli sme na nej Francúzov so sprievodcom. Cestou naspať sme ešte vyšli na pár kopcov v okolí. Strávili sme tam 3 hodinky a zišli sme dole k autu. Túra vôbec nebola náročná, ale vietor bol ubíjajúci. Pôda bola pokrytá sopečným popolom a pripadalo nám to ako na mesiaci. Určite na Etnu chceme vyjsť, ale nabudúce si musíme nájsť ubytovanie bližšie a pripraviť sa lepšie na 11 hodinovú turistiku.
Cestou naspať sme už išli po diaľnici. Chceli sme sa zastaviť v Taormine, ale keďže bolo horúco a aj nám vyhladlo, tak sme zastavili vo Villagonia. Bolo už po 2 a vedeli sme, že nájsť otvorenú reštauráciu bude problém, kvôli ich sieste. Podarilo sa nám nájsť bufet, kde sme si kúpili teplé lasagne. A vybrali sme sa na pláž. Zopakovalo sa to čo sa stalo v Patti. Opäť sme na pláži boli skoro sami. Pláž bola kamenistá, ale krásna. Dokonca na nej bola aj sprcha. Okúpali sme sa a užili si aj my poobedňajšiu siestu.
Rozhodli sme sa ďalej pokračovať do Taorminy. Zapol som si Waze a opäť som vybral najbližšie parkovisku k centru. Išiel som až zrazu som videl, že vchádzam do zákazu. Opäť som zbadal známu skratku ZTL. Waze ma naviedol na súkromné parkovisko hotela. Necítil som sa pohodlne, keďže všade okolo chodilo veľa ľudí a nechcel som auto nechávať na mieste, kde určite by nemalo stáť aj keď tam bolo prázdne miesto. Vrátil som sa naspať dole a zaparkoval do 8 poschodového parkovacieho domu Porta Catania. Tu som prvý krát zaplakal, keď som platil parkovné. Palermo bolo lacnejšie. Hodina tam stála 4 eurá a čím viac hodín ste tam stáli, tak sa to mierne znižovalo. 2 hodiny 8 eur, 3 hodiny 9 eur, 4 hodiny 11 eur.
Auto sme zaparkovali na najvyššom poschodí, kde bolo voľné a išli sme na fraj do Taorminy. Taormina je krásne mesto, ktoré leží na skalnom útese asi 200m nad morom. Je to jedna z najprestížnejších a ako som sa presvedčil tak aj najdrahších destinácii. Turistov tú láka atmosféra zachovalého mesta, výhľad na Etnu a zachovalé rímske divadlo.
Po hlavnej ulici Corso Umberto sme prešli okolo pestrofarebných obchodíkov až na malé námestie, kde bol kostol, fontána, miestny dom a kopu kaviarní. Zašli sme na zmrzlinu a vychutnávali sme si krásu antickej Taorminy. Prešli sme až ku kostolu sv. Kataríny, kde sa práve konala svadba. Domáci Sicilčania spolu s turistami s nadšením tlieskali neveste. Prešli sme až ku bráne Porta Messina na kraji mesta, kde sme videli lanovku a pomaly sme išli k divadlu Teatro Greco, ktorým je mesto preslávené.
Pred divadlom stálo pár turistov, čo bolo pre nás prekvapenie. Keď sme prišli bližšie pochopili sme prečo. Bolo za 18:55 a o 19:00 zatvárali divadlo. Vstupné bolo 10 eur/osobu, ale nakoniec sme sa rozhodli, že na pár minút sa nám to neoplatí. Grécke divadlo sme videli v Segeste a vedel som, že ešte pôjdeme do Tindari, čo bolo blízko Patti. V Taormine bolo cítiť, že je to letovisko. Vrátili sme sa k autu a vyšli sme nad Taorminu ku kláštoru Casteltauro, ktorý bol vybudovaný v skale Monte Tauro 395m. To bol záver nášho dňa. Nasadli sme do auta a vybrali sme sa na našu farmu, kde sme bývali. Prišli sme až za tmy. Bol to vydarený deň plný zážitkov.
