Kusanec

Ani to tak nebolí,

ani to tak nekrváca,

ako ma to mrzí.

Dnes som bol zase dieťa

v nespútanej hre nevedomia,

hrubý a zlý,

malý a vystrašený.

Len dieťa bez matky,

ktorej by vylialo svoje city.

S kým splynúť, plynúť s pochopením?

Držať ťa za ruku a cítiť pri tom srdce.

Dnes dotkli sa ma zuby skutočnosti.

Natrhli kožu a vypustili krv.

Nádherné farbivo na razítko život,

nádherné farbivo na razítko smrť.

Pečiatka, pečať skúsenosti je

zaschnutá krv na rane.

To osud vytlačil svoj erb.

V tichosti sedím a sledujem ten obraz.

Ten odraz minulosti,

aj veštiť by sa z neho dalo.

Ďakujem, dnešné desné ráno.