Budú ich potláčať a ponižovať. Zvlášť sa budú báť tých žien, ktoré prejdú zážitkom pôrodu. To je iniciácia, ktorá momentálne v chlapskom svete nemá obdoby. Kedysi sme mali aspoň tú vojnu. Teraz nemáme (skoro) nič. Nič kde by sme objavili našu silu, kde by sme sa dotkli hranice života a smrti, kde by sme našli našu hlbokú mužskú identitu. Ak nemáme to, nedokážeme stáť pri ženách ako muži. (Našťastie existujú a vznikajú mužské kruhy, semináre, literatúra.)
Takže ako rodí chlap? Nepára sa s tým. Presne vie ako na to. Urobí si presný plán a dodržuje vopred stanovený čas. Proste, nie je čo riešiť. Lenže tu stále niekto, niečo rieši. Čo do kelu tie ženské stále chcú? Nechápu to? Či kto tu čomu nerozumie?
Spomínam, ako sme na vojne behali po "rambodráhe". "Poďme Fabian, zaber! zaber!!!" Reval na mňa čatár. Tak som zabral. Dostal to zo mňa a bolo to super. Lenže toto je chlapský svet a na ženy to nefunguje. To som si nie vždy uvedomoval a žiaľ aj v jemnejšej, nenápadnej forme skúšal aplikovať. Dobrá blbosť.
Ak sa má niečo zmeniť, tak v prvom rade celý náhľad na ženy a ženský svet. To nebýva pre mužov ľahké. Dosť často je to v hĺbke až bolestivé (vzťah s matkou). A pre našu západnú medicínu to tiež nebude ľahké, keďže v nej miesto na intuíciu, lásku, cit, akosi nie je. Všetka česť čo dokáže, ale... . Ale zďaleka nezahŕňa všetko. Učiť sa je stále čo.
Hlboký rešpekt k žene a k jej svetu, ktorému tak často nerozumieme. Vôbec si to priznať a byť si toho vedomý, to je prvý krok. Byť si vedomý toho, že kadejaké strojčeky vieme vymyslieť perfektne, ale to nie je ani náhodou všetko. (A chceme byť vedomí? Keď to prináša aj bolesť?(zase absencia iniciácie, kde je integrovaná aj bolesť))
Pýtajme sa, počúvajme, nevysmievajme a nesnažme sa z neho spraviť logický, s presnými pravidlami, taký náš, mužský.
To čo sa nám zdá ako vrtoch a totálna zbytočnosť, môže hrať v ženskom svete cítenia veľkú úlohu. Kvety, hudba, vôňa, ticho, intímne prostredie, ... "pri pôrode? Preboha načo? Akú to má logiku? A k tomu čas? Nie nie, to musí odsýpať. Za dverami je ďalší pacient. My muži vieme, ako to urobiť prakticky."
Lenže! Ani len netušíme, prečo sú dôležité tie kvety, ticho, dôvera, ... bezpečie - Chlap si povie: aha dráha rodička, mám na to školu, nikto Ťa tu nezabije, veď na to sú zákony, je tu čisto, žiadne nebezpečné baktérie, máme tu kadejaké nástroje a prístroje, tak kľud, davaj na stôl. Je tu bezpečne tak nebuď HYSTERICKÁ! (Ak sa začne správať prirodzene emotívne a nie logicky.) Lenže pocit bezpečia je u ženy niečo iné. A tu neviem či písať, ale skúsim: láskavé prostredie s ľuďmi v ktorých má dôveru. Dôveru k ľuďom, vzťahom. To je niečo iné ako dôvera k profesionálovi. (A "pacient"? To iba podtrhuje nezdravý pohľad na vec.)
Či úcta a rešpekt je nadštandard? Na to nie sú v zdravotníctve peniaze? Všetko sa dá, keď sa chce. A nebude to asi také drahé ako Piešťanské CT-čko. Ale nechce sa. Polobohov v bielych plášťoch tu nemá kto čo poučovať! A už vôbec nie nejaká biomamička bez patričného vzdelania. Alebo nejaká bláznivá hysterka, zastaralá babica, dáka bosorka. - nepochopenie, neúcta, ponižovanie žien, plus pýcha lekárov.
Jeden z faktorov ktorý ovplyvňuje vzťah k ženám je vzťah k matke. Ak sú v ňom konflikty, budú ich aktivovať práve tieto vonkajšie okolnosti - pôrod, zrod, premena ženy na matku. Toto vplýva hlavne na nového otca. Ale čo lekári, pýtal sa ich niekto ako to majú, niekde v hĺbke oni? Nie, lebo oni predsa prisahali a sú tak vzdelaní a múdri, skoro ako Boh. Minimálne sú mnohí z nich nadľudia. Zase česť výnimkám.
Takže pár vecí, ktoré si myslím, že by bolo ľahké zmeniť:
STOP! - toto by mali hovoriť ženy. Napísať a dať jasne na papieri ako požiadavky. Aby sme to pochopili aj my chlapi. Aby nebolo miesto na posmech a nekonečné výhovorky.
Ja vidím toto:
1. Slobodný pohyb a výber polohy. To fakt nestojí veľa. (Poloha na chrbte je vrcholne nevhodná. Pre samicu (v dobrom, pudy v nás proste sú) nebezpečná, neumožňuje pohyb, ...)
2. Sloboda v čase, a s tým súvisiace:
3. Obmedzenie hormonálnych "spúšťačov" len na nevyhnutné prípady. (V dobrých podmienkach telo vie, ako a kedy má hormóny vylučovať. Zásah do tohto procesu naruší jeho prirodzenosť a môže pôrod ohrozovať.)
4. Neobmedzený kontakt, aj telesný, s blízkymi osobami.
5. Spríjemniť prostredie. Fyzicky aj psychicky. K tomu patrí bod 7.
6. Osveta. Učiť lekárov, sestričky, rodičov.
7. Psychologické testy, konzultácie a školenia pre zdravotnícky personál.
To som len načrtol zo svojich nie príliš znalých zdrojov. Presnejšie by to mal spraviť niekto iný. Môj odkaz je hlavne pre mužský svet. Odkaz o stave rešpektu a úcty k ženám. O potrebe pozrieť sa úprimne do seba, lebo každý jeden z nás má kúsok tohto v rukách.
Vyjadrujem podporu ženám, ktoré bojujú za zmenu stavu, ktoré rozprávajú svoje príbehy, ktoré nie sú ticho. #dostboloticha
