Je úžasné, ako život človeku v každom veku prináša nové výzvy:
Keď som mal 8 rokov, mojou najväčšou výzvou bolo zvíťaziť v nekonečných chalanských súbojoch o "územie nikoho" medzi Hlinami VII a VIII (dnes tadiaľ vedie estakáda).
Keď som mal 15, snažil som sa vyrovnať s tým, že ma neprijali ani na jedno žilinské gymnázium pre nepriaznivý kádrový posudok (môj otec sa v 1968 postavil proti okupácii). Podarilo sa mi to tak, že som ďalšie štyri roky v drese gymnázia v Rajci "na truc" vyhrával všetky medziškolské súťaže v okrese.
Keď som mal 25, oženil som sa a založil v Žiline rodinu – máloktorá výzva sa vyrovná snahe byť dobrým otcom a manželom. Pevne verím, že som uspel.
Keď som mal 33, spolu s partiou priateľov sme zariskovali a pokúsili sme sa vybudovať niečo výnimočné v oblasti, ktorú milujeme. Narodil sa Nereus, dnes najväčší plavecký klub na Slovensku, ktorý za posledných 20 rokov naučil 15 000 ľudí v Žiline a okolí plávať.
Keď som mal 39, po prvý krát som kandidoval do mestského zastupiteľstva. Chcel som pomôcť rozvoju žilinského športu, netušil som, že mojou úlohou bude postaviť sa pľundrovaniu Jána Slotu. Štúrovo námestie ani amfiteáter sme už bohužiaľ nezachránili, ale Slotu sme zo žilinskej radnice vyhnali.
Dnes mám 55 a predo mnou je ďalšia výzva. Chcem zúročiť svoje skúsenosti a svoju lásku k nášmu mestu a preto sa uchádzam o dôveru VÁS, svojich priateľov, známych, susedov a spoluobyvateľov ako kandidát na primátora Žiliny.
Či už uspejem alebo nie, ďakujem svojej rodine a všetkým tým, ktorých som na tejto ceste stretol alebo ešte len stretnem.
