V ten deň prišiel Marek domov pobledlý. Povedal mame, že mu na futbale zrazu prišlo zle a začal krvácať z nosa. Tréner ho uvoľnil z tréningu a poslal domov. Marek povedal mame, že asi nachytal niekde chrípku, že sa cíti slabý, a že si ide ľahnúť do postele. Ale mama sa len tak ľahko nedala odbiť a chytila Marekove čelo. „Marek, veď ty celý horíš. Ani sa nevyzliekaj, ideme hneď na pohotovosť!“
Po príchode na pohotovosť sa lekárke hneď od začiatku nezdali tie príznaky. „To nevyzerá na chrípku.“ povedala viackrát. „Marek, od čoho máš tieto modriny na nohách?“ spýtala sa ho, keď pozerala na jeho bledé nohy v šortkách plné modrín. „Asi z futbalu, kamaráti zvyknú dosť faulovať.“ ledva odpovedal Marek.
Keď lekárka pozrela na teplomer, ktorý si Marek vybral z pod pazuchy, neverila vlastným očiam. „Preboha, však ty máš viac ako 40 stupňovú teplotu!“ skríkla lekárka a okamžite niekam volala. Mareka ihneď prijali na interné oddelenie, kde mal ležať dovtedy, kým lekári nezistia, čo mu je.
Marekovi urobili krvné vyšetrenia, pri ktorých mu zistili abnormálny počet leukocitov v krvi. Po týždni sa Marekova mama dozvedela diagnózu: akútna myeloblastová leukémia. Lekár z hematologického oddelenia jej zhrozenej vysvetloval: „Leukémia je nádorové ochorenie kostnej drene. Sprevádza ju hromadenie zhubných buniek v kostnej dreni a ich vyplavovanie do krvného obehu, a teda aj do orgánov, kože a tkanív. Ubúdajú červené krvinky, ktoré roznášajú kyslík, ale aj zdravé biele krvinky a krvné doštičky. Preto bol Marek v poslednej dobe taký bledý a krvácal z nosa.“
Marekova mama po tejto hroznej diagnóze preplakala celé dni a noci. V práci si zobrala dovolenku a nikomu o Marekovom stave nič nepovedala, len aby sa Marek nedozvedel svoju diagnózu... Ale Marek bol na svoj vek veľmi vnímavý a netrvalo mu dlho kým pochopil zo správania lekárov a sestričiek okolo seba, že má nejakú vážnu chorobu. Tak dlho potom naliehal, až mu to mama nakoniec povedala. Marek to zobral na jej prekvapenie v celku pokojne. „Mami, ja som to tušil, že to bude asi niečo s krvou. Neboj sa, vyliečim sa.“ utešoval ju, namiesto toho, aby ona utešovala jeho.
Marek znášal ťažký boj s leukémiou statočne. Choroba však mala čoraz ťažší priebeh. Vybral tri dávky chemoterapie, ale stav sa mu nezlepšoval. Mal silné bolesti, celé ústa zahnisavené a pridali sa k tomu všetkému aj problémy s dýchaním. Lekári ho museli uviesť do umelého spánku, vykonali tracheotómiu, aby mohol za Mareka dýchať prístroj a umelú výživu mu dávali pomocou sondy, ktorú mu zaviedli cez nos. Keď ho uvidela mama v takom stave, bezvládne ležiaceho a napojeného hadičkami a káblami na prístroje okolo neho, takmer stratila vedomie. Lekári jej museli dať injekciu na upokojenie, lebo bola na pokraji zrútenia.
Marekov ošetrujúci lekár jej po upokojení povedal, že Marekov stav je naozaj veľmi vážny a že jediným riešením je transplantácia kostnej drene. Ale, že sa obáva či to Marek zvládne, pretože jeho organizmus je veľmi oslabený, na chemoterapiu nereagoval a preto pred transplantáciou musí Marek absolvovať rádioterapiu - celotelové ožarovanie gama žiarením, ktoré usmrtí všetky choré kmeňové bunky v jeho kostnej dreni, aby mohol následne prijať transplantáciou zdravé kmeňové bunky. Marekova mama súhlasila s transplantáciou, urobila by čokoľvek, aby zachránila svojho syna.
Niekoľko dní po transplantácii sa zdalo všetko v poriadku, akoby sa začal Marekov stav zlepšovať. Vysoké horúčky mu klesli a dokonca začal sám dýchať bez pomoci prístrojov. No potom sa jeho stav z ničoho nič rapídne zhoršil. Znovu dostal vysoké horúčky a pridružila sa k tomu rozsiahla infekcia dýchacích ciest. Marek znovu dýchal len za pomoci prístrojov. Lekári mu naordinovali silné antibiotiká, ale infekcia sa nedala potlačiť. Začala sa rozširovať do celého tela. Marekova mama presedela v tieto dni v nemocnici, len aby aspoň takto cez sklo bola svojmu synovi na blízku. Modlila sa k Bohu, aby jej syna zachránil, aby ho vyliečil. Ale Boh mal asi s Marekom iné plány...
Na tretí deň po zhoršení zdravotného stavu prestali Marekovi fungovať obličky a neskôr aj pečeň. Aby ho lekári udržali pri živote, napojili ho na dialýzu a na mimo telový obeh krvi. Ale to už lekári bojovali prehratý zápas o Marekov život. V jednu októbrovú sobotu o pol štvrtej ráno prestalo Marekovi biť chorobou unavené srdce. Napriek snahe lekárov o jeho resuscitáciu, sa im Mareka nepodarilo priviesť späť k životu...
Marekova mama sa dlho po jeho smrti nevedela spamätať zo straty svojho jediného syna. Preplakala často dni a noci a existovala len vďaka podpore príbuzných a upokojujúcich práškov. Nakoniec jej pomohlo stretnutie s rodičmi podobne postihnutých detí, ktorí už všetkým tým prešli. Pomohli jej sa dostať z toho najhoršieho a dnes, dva roky po Marekovej smrti je aktívnou členkou klubu Ligy proti rakovine a pomáha iným matkám, otcom a ich deťom pri ich boji proti tejto zákernej chorobe...
A tak, keď si budete v budúcnosti na Deň narcisov kupovať od dobrovoľníkov na uliciach malý žltý kvietok, spomeňte si pri tom na tento príbeh. Na príbeh Marekovho boja s leukémiou a so smrťou...
