Po odchode strany SaS z vládnej koalície a potom, ako bola v decembri vláde Eduarda Hegera vyslovená v Národnej rade nedôvera, si parlamentné politické strany 92 poslancami odhlasovali termín predčasných parlamentných volieb na 30. septembra 2023. Po dlhých rokoch si tak predstavitelia slovenských politických strán vyskúšajú letnú kampaň. No mnohé z nich s oslovovaním svojich potenciálnych voličov vôbec nestrácajú čas a kampaňovať začali už v týchto dňoch.
SMER stavil už v marci na tradičné oslavy MDŽ
Jedna z prvých politických strán, ktorá de facto začala s predvolebnou kampaňou už pred niekoľkými mesiacmi bola práve strana SMER-SD. Jej líder Robert Fico a ďalší čelný predstavitelia strany stavili už na osvedčené marcové oslavy Medzinárodného dňa žien, ktoré strana zvykla oslavovať po dlhé roky. Inak tomu nebolo ani tento rok, kedy Robert Fico a jeho podpredsedovia zavítali do všetkých ôsmych slovenských krajov.
Vyvrcholením boli celoslovenské oslavy MDŽ, ktoré sa uskutočnili 10. marca v Prievidzi, stredisku Hornonitrianskeho regiónu, ktorý je známy predovšetkým baníctvom a ťažbou uhlia. „Vybrali sme si Prievidzu preto, lebo je v Trenčianskom kraji, ktorý je baštou strany SMER – slovenská sociálna demokracia,“ povedal na úvod svojho príhovoru hlavný opozičný líder a tiež pomenoval ambíciu vyhrať septembrové parlamentné voľby.
Na niektorých oslavách sviatku žien sa okrem vedenia SMER-u či jeho poslancov zúčastnili aj Robert Kaliňák či Tibor Gašpar.
Už o 4 dni Fico tiež predstavil hlavné heslá strany do predčasných volieb – stabilita, skúsenosti a koniec chaosu. „Sú to zároveň aj heslá, ktoré budú určovať naše správanie sa, ak by bol SMER-SD súčasťou vládnej koalície,“ priblížil aktuálne najdlhšie slúžiaci poslanec Národnej rady. Strana vtedy oblepila billboardy so spomínanými troma heslami takmer celé Slovensko.
Po marcových oslavách MDŽ sa hlavná opozičná strana stretla so svojimi podporovateľmi aj pri ďalších podujatiach akými boli Stavanie mája, oslavy Sviatku práce v Poprade, kladenie vencov na Slavíne či výstup na Devín.
Robert Fico tiež stavil na aktuálne pálčivé témy ako nárast inflácie a s ňou súvisiace zdražovanie, čo bude nepochybne jedna z hlavných tém predvolebnej kampane. Taktiež sa strana aj naďalej zameriava na kritiku, už v súčasnosti, bývalej vládnej koalície či na údajné manipulácie známych káuz.
O tom, že stanovený politický marketing bývalej najdlhšie vládnucej politickej strany naozaj zaberá, svedčia aj posledné prieskumy volebných preferencií, podľa ktorých by dnes práve SMER-SD vyhral parlamentné voľby a preskočil by tak aj donedávneho lídra prieskumov, stranu Hlas-SD Petra Pellegriniho.
Kultúrne domy po Slovensku zapĺňa aj Igor Matovič
Svoju predvolebnú kampaň naplno odštartovalo aj hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igora Matoviča, ktorý aktuálne navštevuje jednotlivé okresné mestá po celom Slovensku a v kultúrnych domoch či rôznych spoločenských strediskách vedie s prítomnými občanmi debaty pod názvom Bez ochranky – slobodná debata bez urážok.
Pôvodne malo ísť len o jednu debatu v Michalovciach ako reakciu na moderovanú diskusiu redaktorky TV Markíza Gabriely Kajtárovej s bývalým povereným ministrom obrany Jaroslavom Naďom a exministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom. Debata o ruskej vojne na Ukrajine sa však zvrhla a prítomní ľudia na respondentov väčšinu diskusie kričali, hádali sa s nimi, no taktiež im adresovali aj niekoľko nadávok. Do konfrontácie s prítomnými sa nakoniec pustil aj bývalý šéf diplomacie a opätoval im slova o tom, ako by sa z nich starí otcovia „dogrcali".
Už o necelý týždeň zavítal do Michaloviec práve líder obyčajných ľudí, ktorí sa podľa svojich slov prišiel pokúsiť o kultivované repete. No od 27. marca, t.j. o 2 týždne po michalovskej debate, sa Matovič vybral na ďalšiu diskusiu do centra Oravy – Námestova.
V debatách s občanmi však pokračuje dodnes, pričom do konania predčasných parlamentných volieb chce každé okresné mesto stihnúť obehnúť aspoň dvakrát.
Diskusie sú však zo strany zúčastnených často plné emócii, pričom bývalému predsedovi vlády vyčítajú najmä jeho manažovanie pandémie Covidu-19, no aj hádky vo vládnej koalícii. Igor Matovič sa snaží prítomným oponovať, a taktiež spomína aj na bývalé údajné korupčné správanie strany SMER-SD počas jej pobytu vo vláde v rokoch 2012 – 2020.
Taktiež sa snaží odprezentovať či už úspechy, ktoré dosiahol vo funkcii ministra financií ako napríklad 200€ na dieťa, alebo verejný prísľub hnutia o tom, ako OĽaNO vstúpi do budúcej vládnej koalície len s podmienkou vyplatenia odmeny 500€ každému, kto sa 30. septembra zúčastní volieb.
Tieto debaty sú však podľa dostupných údajov pomerne sledované a v archíve na Facebookovej stránke hnutia si ich v priemere pozrie od 20 do 40 tisíc ľudí.
Práve kontakt a diskusia s ľuďmi naprieč krajinou sa v poslednom čase odráža aj na preferenciách stále najsilnejšej parlamentnej strany. Potom ako začiatkom marca ohlásil z hnutia odchod expremiér Eduard Heger, ktorý prešiel do strany Spolu a premenoval ju spoločne so svojimi spolupracovníkmi na Demokrati, preferencie obyčajných ľudí padli až na hranicu vstupu do Národnej rady.
Odkedy však Igor Matovič začal usporadúvať série diskusii, tak podľa posledného prieskumu agentúry AKO zaznamenalo najvyšší nárast spomedzi všetkých politických strán a stúplo z marcových 5% na 7,4% v máji.
Progresívne Slovensko stavilo na svojho predsedu, SASKA mení hru
Dnes najsilnejšou liberálnou stranou je podľa prieskumov práve Progresívne Slovensko, ktoré v nich už stabilne obsadzuje tretie miesto a dosahuje od 12 do 14 percent. Pre progresívcov je to dvojnásobný nárast oproti voľbám z roku 2020, v ktorých dosiahli vo volebnej koalícii so stranou Spolu – občianska demokracia výsledok na úrovni 6,96%. Koalícii oboch strán vtedy chýbalo na vstup do Národnej rady okolo 900 hlasov.
Dnes už predstavitelia Progresívneho Slovenska akékoľvek spájanie sa s inými politickými subjektami odmietajú a do volieb sa chystajú samostatne. „Skončilo to zle pre Slovensko v podobe 200 000 prepadnutých hlasov, v podobe vlády Igora Matoviča a Borisa Kollára a v podobe ultrakonzervatívneho parlamentu. Poučili sme sa z týchto chýb a nechceme ich opakovať," povedal o poslednom predvolebnom spájaní líder PS Michal Šimečka.
V posledných dňoch strana tiež stavila práve na svojho predsedu, ktorý pôsobí aj ako podpredseda Európskeho parlamentu, a spustila masívnu billboardovú kampaň, na ktorých je práve tvár Michala Šimečku. Hlavným sloganom vizuálov je Dôstojná budúcnosť pre všetkých. „Dôstojná, pretože chceme obnoviť rast životnej úrovne. Pre všetkých, pretože chceme rovnosť ľudí. A sme presvedčení, že sa to dá aj na Slovensku,“ priblížil Šimečka.
Podľa jeho slov sa hnutie chce v kampani orientovať na riešenia pre budúcnosť Slovenska. Do svojho tímu prednedávnom prijali aj bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka.
Strana vo volebnej kampani tiež stavila na svoju hlavnú voličskú kategóriu, ktorú tvoria predovšetkým mladí ľudia od 18 rokov a organizuje pre nich sériu diskusií s názvom Budúcnosť na Slovensku? Dá sa to. Okrem toho sa strana snaží vymedzovať voči poslednej vládne koalícii vedenou hnutím OĽaNO, no aj voči vláde strany SMER-SD. Do popredia sa snaží klásť aj témy ako rovnosť párov rovnakého pohlavia či zmeny klkímy.
Ďalšou, no staršou liberálnou stranou, ktorá na Slovensku pôsobí od roku 2009 je Sloboda a Solidarita (SaS). Jej predsedom je od založenia Richard Sulík a strana si za 14 rokov vyskúšala pobyt či už vo vládnej koalícii alebo opozícii.
V posledných parlamentných voľbách liberáli získali 6,22% a stali sa súčasťou vládnej koalície spolu so stranami OĽaNO, Sme Rodina a Za ľudí. V septembri minulého roka však po nezhodách s lídrom obyčajných ľudí Igorom Matovičom, sa rozhodli vystúpiť z vládnej koalície a 15. decembra hlasovali spoločne s opozičnými stranami za vyslovenie nedôvery vláde, čo malo za následok stanovenie dátumu konania predčasných parlamentných volieb.
V roku 2011, keď vtedy tiež koaličná SaS hlasovala za vyslovenie nedôvery vláde Ivety Radičovej, v predčasných voľbách z marca 2012 strana získala iba 5,88%, čo bol výsledok na hranici zvoliteľnosti do Národnej rady.
Podobné preferencie merajú prieskumné agentúry strane aj v súčasnosti. Podľa agentúry FOCUS by ju volilo 5,2% opýtaných. O niečo vyššie čísla dosahuje u agentúry AKO, ktorá strane v máji prisúdila 8,3%.
Aby liberáli predišli podobnému scenáru ako v roku 2012, dnes stavili na kampaň, ktorú im vedie bývalý marketér Andreja Babiša, Marek Prchal. Práve Prchal viedol kampaň Babišovho hnutia ANO v roku 2017, keď sa mu podarilo vyhrať parlamentné voľby v Českej republike so ziskom takmer 30%.
Sulíkovci si v nadchádzajúcej kampani nechali vyrobiť nové fotografie s podobizňou najznámejších tvárí strany. Tie tiež tvoria základ ich billboardovej kampane. Svoje vizuály však okrem fotoportrétu majú doplnené o slogan „MENÍME HRU“ súčasne s novým názvom strany – SASKA, pretože podľa strany ju práve takto najčastejšie volajú ľudia.
„Áno, my naozaj meníme hru. Ideme do boja,“ povedal v tejto súvislosti Richard Sulík. Predseda liberálov tiež dodáva, že SASKA je stranou bez korupčných škandál, ktorá drží slovo či ktorá má program zostavený naozajstnými expertmi.
Strana chce ísť do nasledujúcich volieb tiež s témami, ktorých je údajne prirodzeným hlásateľom - či už ide o ekonomiku, verejné financie, práva žien a detí, duševné zdravie, práva LGBTI+, moderné vzdelávanie, spravodlivosť, podporu Ukrajiny a prozápadnú orientáciu krajiny.
Richard Sulík však musí v súčasnosti čeliť kauze EXPO Dubaj. Ide o kauzu v rámci ktorej mala Ministerstvu hospodárstva práve pod vedením Richarda Sulíka vzniknúť škoda vo výške viac ako milión eur. Jeho nástupca vo funkcii Karel Hirman tiež avizoval podanie súdnych žalôb.
Len prednedávnom tiež líder opozičného SMER-u SD Robert Fico zverejnil krátke video z Dubaja na ktorom Sulík predstavuje poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú a nemeckú rodinu Geissovcov. Sulík na videu hovorí, že "máme dosť ťažkú úlohu. Dnes treba vypiť bar“.
HLAS vytiahol Národnú petíciu za zmenu
Donedávna preferenčne najsilnejšia politická strana HLAS-SD v začínajúcej predvolebnej kampani stavila na Národnú petíciu za zmenu.
„Podpisom pod túto petíciu žiadajú občania novú vládu, aby zastavila zvyšovanie cien energií a potravín súkromnými korporáciami – a to tak, že vráti kontrolu nad strategickými energetickými spoločnosťami späť do rúk štátu a nastaví silnú ruku štátu aj nad trhom potravín,“ uviedla strana.
Súčasťou petície je aj to, aby budúca vláda chránila dôchodcov, rodiny a slabých pred zdražovaním tak, že im bude garantovať 13. dôchodok a mimoriadnu finančnú pomoc v čase núdze.
Na internetovej stránke petície je aktuálne podpísaných viac ako 90 tisíc ľudí. Cieľom strany je však dosiahnuť 100 tisíc podpisov. Členovia HLASu preto vyrazili s podpisovými hárkami do slovenských obcí a miest.
K sociálnym demokratom pod vedením Petra Pellegriniho sa v súčasnosti pridávajú aj mnohé známe tváre. V marci ohlásil do Hlasu vstup bývalý hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák, ktorého strana podporovala v jeho kandidatúre na predsedu Prešovského samosprávneho kraja.
Ďalšou posilou strany sa stal aj slovenský reprezentant a olympijský medailista v rýchlostnej kanoistike Erik Vlček. Známy športovec svoj vstup do strany ohlásil vo svojom rodnom Komárne po boku Petra Pellegriniho s tým, že sa chce uchádzať o hlasy Maďarov žijúcich na Slovensku. Do strany okrem Vlčeka mieri aj známy redaktor televízie JOJ Samuel Migaľ.
Koncom apríla došlo tiež k spojeniu strany HLAS-SD s politickou stranou Dobrá voľba exministra zdravotníctva a vnútra Tomáša Druckera. Predsedovia oboch strán podpísali dohodu, na základe ktorej Dobrá voľba zanikne a stane sa súčasťou HLASu.
„Členovia Dobrej voľby, ktorí majú záujem pokračovať, sa stanú organickou súčasťou tímu HLASu. Posilnia tak ambíciu HLASu pracovať pre ľudí a získať vo voľbách zásadný mandát nielen na vyriešenie akútnych problémov Slovenska, ale aj na stanovenie dlhodobej vízie krajiny,“ povedal po podpise zmluvy Peter Pellegrini.
Spájanie pravice je stále v nedohľadne
Rušno je aktuálne aj na pravicovej strane politického spektra. Už niekoľko dní sa hovorí o spájaní sa politických strán Demokrati, KDH, Maďarské fórum, Modrí.
Prvý pokus o väčšie spojenie pravice presadzoval predseda Demokratov Eduard Heger, ktorý sa snažil o spojenie jeho politickej strany s KDH. Práve spojenie Demokratov s kresťanskými demokratmi by podľa prieskumu agentúry FOCUS z marca 2023 zvažovalo takmer 15% voličov.
Minulý týždeň však predseda KDH Milan Majerský počas diskusie Denníka N definitívne odmietol predvolebnú spoluprácu s Hegerovcami a KDH podľa neho už nemá v pláne rokovať o volebnej spolupráci s inou stranou a na voľby sa hnutie chystá samostatne.
Ku kresťanským demokratom sa pridal aj bývalý minister školstva Ján Horecký a v posledných prieskumoch sa hýbu okolo 6%, zatiaľ čo Demokrati od svojho vzniku klesli na tri percentá.
Vznik ohlásila aj strana Modrí – Európske Slovensko ďalšieho expremiéra Mikuláša Dzurindu. Ustanovujúci snem strany sa konal 14. mája, na ktorom si členovia zvolili predsedníctvo a predsedom sa stal práve Dzurinda. „Chceme prispieť k pozitívnej zmene na Slovensku," dodal expremiér.
Naopak, rozpad zažila politická strana maďarskej menšiny – Aliancia. Hlavným dôvodom bol príchod bývalého poslanca OĽaNO Györgya Gyimesiho do platformy SMK. To malo za následok vystúpenie platformy Mosta-Híd zo spoločnej strany a pod názvom Most-Híd 2023 sa strana pridala práve k strane Mikuláša Dzurindu.
Ďalšou stranou, ktorá je postavená na reprezentácií Maďarov žijúcich na Slovensku je strana Maďarské fórum, ktorej predsedom je bývalý poslanec NR SR Zsolt Simon.
Na podklade tohto politického subjektu sa začalo spájanie už v apríli, kedy došlo k spojeniu Maďarského fóra so subjektom Občianski demokrati Slovenska (ODS) Pavla Macka. K tomuto spojeniu sa následne pridali aj ďalšie menšie regionálne strany.
No žiadna z politických strán ako Demokrati, Maďarské fórum či Modrí nedosahujú v prieskumoch verejnej mienky potrebné percentá na vstup do Národnej rady.
Došlo tak k iniciatíve Eduarda Hegera k spojeniu všetkých spomenutých politických subjektov. "Chceme spájať demokratické hlasy, pretože iba spoluprácou zabránime zhoršeniu chaosu a návratu Smeru a oligarchie po voľbách,“ odôvodnil tento zámer expremiér.
Ku konečnému spojeniu pravicových strán však po vzájomnom rokovaní všetkých ich predsedov zatiaľ nedošlo. Demokrati sa totiž nedohodli na spoločnom postupe so stranou Modrí ani s Maďarským fórom.
No k tomu, aby mohli tieto rokovania pokračovať prispel aj predseda Národnej rady Boris Kollár, ktorý povedal, že vyhlási voľby až 9. júna. Tým dal priestor na ďalšie rokovania k spájaniu sa strán, aby mohli vystupovať na kandidátnej listine pod jedným menom.
SNS sa spája, Kollár presadzuje normálnosť
Na rozdiel od pravicových politických strán sa darí spájať sa národne orientovaným politickým stranám na čele so Slovenskou národnou stranou (SNS). S iniciatívou spojenia menších národných strán prišiel práve predseda SNS Andrej Danko potom, ako neuspel s myšlienkou vzájomného spojenia SMERu-SD, HLASu-SD a SNS.
Prvou s menších strán, ktorá sa pridala k SNS bola strana Život poslanca Tomáša Tarabu. K národniarom sa následne pridali aj poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Radačovský, ale aj Adam Lučanský, syn bývalého policajného prezidenta Milana Lučasnkého.
21. mája SNS na svojej tlačovej konferencii v Očovej tiež avizovala, že na kandidátnu listinu zoberie aj politikov zo strany Národná koalícia, ktorú vedie Rudolf Huliak.
Samotným národniarom toto spájanie môže dopomôcť k tomu, aby prekročili päť percentnú hranicu vstupu do parlamentu, z ktorého po posledných voľbách v roku 2020 vypadli. Podľa posledného prieskumu agentúry AKO by strana Andreja Danka získala 4,4%.
Svoju predvolebnú kampaň oficiálne začalo aj hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Jedným z najväčších ťahákov na voličov má byť ich schopnosť dohodnúť sa s každým a tiež ich "normálnosť."
Sme rodina začína boj o voličov aj s novými fotografiami lídrov hnutia so sloganmi „Sme normálni“ a „POMÁHAME, neriešime egá“.
Predstavitelia hnutia tiež na svojej webovej stránke či sociálnych sieťach prezentujú to, čo sa im za posledné 4 roky vo vláde podarilo zrealizovať ako podpísanie prvej zmluvy na výstavbu štátnych nájomných bytov, zavedenie obedov zadarmo či zrušenie doplatkov za lieky.
Taktiež na svojom sneme predstavili aj hlavné piliere volebného programu. Boris Kollár sľubuje napríklad štátne potraviny, štátnu garanciu strechy nad hlavou, no aj bezúročné rodinné mikropôžičky do 1 000 eur.
Hnutie vydalo aj svoje „NORMÁLNE NOVINY“, kde okrem zrealizovaných vecí, hlavní predstavitelia strany lákajú voličov napríklad na tradičnú slovenskú fazuľovú polievku podľa Borisa Kollára či „Tuniakovu nátierku á la Krajniak“.
