Do Talianska karavanom, apríl 2016

Písmo: A- | A+

V jednej z najnavštevovanejších krajín sveta je stále čo vidieť a zažiť. Hlavne, keď sa do krajiny vydáte karavanom s partiou bývalých spolužiakov zo strednej školy. Nadišiel čas budovať nové zážitky.

Hneď prvý deň po príchode (cesta zo Slovenska až na sever Talianska trvala bezmála 9 hodín) sme navštívili až tri mestá a v štvrtom zložili svoje hlavy. Verona, Modena, Maranello, Bologna. Pofotiť trochu histórie, poprechádzať sa a pokecať o živote, vyskúšať ako vieme spoločne znášať únavu. Mestská turistika je omnoho náročnejšou ako turistika v prírode. V prírode sa nachádza iba človek a jeho myseľ, v mestách sa už pozornosť uberá rôznymi smermi, preto treba brať ohľad aj na potrebnú relaxáciu a nepreháňať to štýlom: nemáme čas a musíme toho vidieť čo najviac.

Prvá vec, ktorá ma napadá. V čom sa líši Slovensko od Talianska? Vnímam to tak, že ľudia tu sa majú viac radi. Starajú sa o seba, snažia sa vždy vyjsť v ústrety, nepodozrievajú vás hneď pri prvom nečakanom oslovení. Pozorujem toľko ľudí, koľko sa dá, keď sme v uliciach a vidím rôzne typy – predovšetkým mladých ľudí žijúcich život, manažérov voziacich sa na bicykli, vážených starších ľudí, černochov, aziatov – multikultúrne spoločenstvo. Stačí vyjsť na námestie v podvečerných hodinách a zúčastniť sa tejto dynamiky života.

Taliansko je nepochybne veľkým lákadlom pre vyznávačov histórie. Jeho bezpečnosť a poloha naskytá vynikajúce podmienky pre masový turistický cestovný ruch. Napriek tomu si mestečká dokážu zachovať svoju atmosféru a miestne obyvateľstvo sa prílivu turistov nebráni. Pre mňa osobne je veľkým nezvykom navštevovať podobné miesta, keďže v nedávnej minulosti som sa prechádzal po krajinách, kde turista zavíta zriedka.

Verona a Modena ma doslova uchvátili, začal som milovať tých ľudí a tie uličky, prechádzky, pohodu a príjemnú večernú atmosféru, škoda, že sme tu iba nakrátko – zopár dní. Bologna už bola rušná, až mierne chaotická, menej pohľadov, viac obchodov a turistov – aj tých českých držiacich v rukách plechovky Radegastu. Zo stredovekého mesta, ktoré kedysi hosťovalo až 100 veží, sa zachovalo iba 20, z toho dve slúžia ako symbol mesta. Torre degli Asinelli s výškou 97 metrov a Torre Garisenda s výškou 48 metrov. Prvá zmienená veža sa dá navštíviť za symbolický poplatok 3 eurá. Výhľady stoja za ten výšľap a aj za desiatky turistov na samotnom vrchu.

Obrázok blogu

Verona 

Obrázok blogu

Katedrála v Modene

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zábava v uliciach

Obrázok blogu

Palazzo Ducale, Modena

Obrázok blogu

Výstižná maľba na stene odkazujúca na realitu dneška

Obrázok blogu

Výhľad z veže, Bologna

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hriechom by bolo však nespomenúť múzeum Ferrari, ktoré sa nachádza v mestečku Maranello a ktoré sme navštívili ešte pred Bolognou. Škoda, že nie som taký automobilový fanúšik, každopádne vidieť modely áut, formulí a taktiež rôznych prototypov, ktoré nenájdete inde na svete, bol zážitok. Mňa osobne uchvátila nahrávka so zvukmi motorov jednotlivých typov vozidiel. Viem si predstaviť, že nadšenci by tu boli schopní stráviť aj pol dňa. Pri múzeu je taktiež možnosť vyskúšať si jazdu v nablýskaných autách. Ak by ste sa však chceli previesť zopár hodín stojí to možno aj tisíc eur, za jazdu do 10 minút by ste sa mali zmestiť do sumy okolo 100 eur – záleží samozrejme na modeli.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

San Marino je miništátikom a zároveň najstaršou republikou na svete. Neexistuje väčšmi turistické miesto (azda iba Jeruzalem). Dočítal som sa, že na území sa nachádza 19x viac turistov ako miestnych obyvateľov. S nákupom suvenírov teda nebudete mať problém.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

 Neha v San Marine

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Palazzo Pubblico, San Marino

Obrázok blogu

V Preddapiu – rodisku Benita Mussoliniho utrpím mierny šok, keď zistím, že tradícia fašizmu je tu stále živá. Obchodíky s vlajkami s hákovým krížom, tričká SS a pivá a vína s podobiznňou Hitlera a Mussoliniho, mnoho iných kuriozít určených k voľnému predaju. Pri návšteve jeho krypty človeka nesmie prekvapiť, ako sa jeho priaznivci fotia hajlujúc s jeho hrobkou. Nesúdim, nepolemizujem, no priznávam, ťažko mi bolo to stráviť.

Obrázok blogu

Za Mussolinim

Tešíme sa na vrchol tejto návštevy (aspoň pre mňa) – výletu k moru pri Rimini. Deň je mimoriadne krásny a slnečný, hoci voda nie je najteplejšia, predsa ju vyskúšame. A je to paráda! Blbneme jak malé deti. Bijeme sa s vlnami, hádžeme sa do nich a kričíme od radosti. Ja som si zobral dokonca aj vodnú pištol, ktorú som odskúšal na Dávidovi. Zásah!!!

Obrázok blogu

Spokojní sa asi po hodine presunieme do reštaurácie na pizzu. Pohodička jak vyšitá, plánujeme sa ešte presunúť do centra mesta. Chalanov na chvíľu opustím a vrátim sa do karavanu po nejaké veci. Po čase si všimnem rozbité sklo na zemi a vybité okno pri sedadle šoféra. Najprv si nie som schopný uvedomiť situáciu, potom sa mi to vyjasní - vykradli nás! Zavolám Dominikovi, pribehne asi za 3 sekundy a veľmi rýchlo zhodnotíme situáciu. Mne ukradli batoh a Romanovi fotoaparát. Našťastie som v batohu mal iba oblečenie, nič vzácne. Zdá sa, že zlodeja niekto vyrušil, palubná doska bola otvorená a v nej telefón. Taktiež nastal pokus o odinštalovanie cúvacieho zariadenia, neúspešne. Pribehneme späť do reštaurácie a poprosíme čašníka, aby zavolal políciu. Ochotne nám pomôže. Presúvame sa všetci na policajnú stanicu aj s karavanom. Ja s Dominikom ideme dovnútra. Nenájdeme nikoho, kto rozpráva anglicky, používame teda klasické riešenie – google translate. Spíšeme, čo sa stalo, zasrandujeme s plnoštíhlym šéfom stanice o futbale a za pol hodinku sme vybavení. Ešte toho večera na benzínovej stanici upratujeme karavan od črepov. Napriek nepríjemnej udalosti, všetci spolupracujeme a čo je potrebné, to spravíme.

Obrázok blogu

Nech sa páči

Obrázok blogu

Tempio Malatestiano, Rimini

Obrázok blogu

Most v Rimini

S mierne skleslou náladou prichádzame do kempingu neďaleko Rimini. Chalani ma posielajú vybaviť náležitosti. Na recepcii ma privíta Dušan z Oravy. Aké prekvapenie! Robí tu už 15 rokov a je to nesmierne úctivý a pohodový človek. Ineď sa mu zverím s tým, čo sa nám stalo. Následne objasňuje celú situáciu a problematiku krádeží v Taliansku. Žiaľ, stali sme sa obeťami pravdepodobne vďaka tomu, že sme v karavane nechali vyložené veci. To zlodejov zlákalo a pokúsili sa o krádež. Sme však radi, že viac-menej neúspešne. Dušan nám poradil, pomohol, pozdvihol náladu. Ďakujeme Ti!

Náš výlet sa pomaly blíži ku koncu. Za pomerne krátky čas sme zažili toho veľa, ale aj s ponaučením a s motiváciou opäť niečo vyskúšať.

P.S.: V Taliansku v aute, či karavane nenechajte veci na očiach a na opustených parkoviskách – za žiadnu cenu!

Vyfotografoval a spísal: Peter Gregor

Skryť Zatvoriť reklamu