Hneď prvý večer v Kábule sme sa s Nabim vybrali na večeru. Neviem, ako je to možné, no presvedčil som ho, aby som platil ja. Väčšinou, ako to v Afganistane býva, platí hostiteľ - považuje to nielen za svoju svätú povinnosť, ale robí to s úprimnou radosťou, bez nároku na odmenu.
Reštaurácia sa snažila vyzerať luxusne, hoci hygienické zariadenia prezradzovali opak. Alkohol sa tu síce oficiálne nepodáva, no keby som veľmi chcel, dostanem ho. Som však v islamskej krajine a rešpektujem celoplošný zákaz konzumovania alkoholických nápojov.
Ďalší deň sa len tak prechádzam po meste - pozorujem život. Niektorí miestni sú naskutku prekvapení z voľného pohybu cudzinca v meste - nebýva to totiž zvykom. Akýkoľvek podozrievavý pohľad však prelomí úsmev a pozdrav, ktorý je sprevádzaný priložením ruky na srdce. Nie som vojak, ani špión, iba turista, ktorý sa o krajinu ako-takú a ľudí v nej zaujíma. Mnohí ale aj tak neveria.
Rozmýšľam, že by som si hádam nechal očistiť topánky. Často tu prší a mnoho ciest je iba z udupanej hliny a po daždi sa zmenia na hotové masy blata. Moje topánky sú stále špinavé. Našťastie, tu o čističov nie je núdza a jeden z nich ma dočasne zbaví tohto trápenia.
Moje kroky smerujú ku kábulskej zoo. Niet na dnes lepší plán, ako stráviť čas v príjemnom a pokojnom prostredí, ktoré obľúbujú najmä celé rodiny. Zoo nie je veľká, nechýbajú tu však všetky známe zvieratá, ako sú medvede, vlky, ťavy, opice, či pestrofarebné vtáctvo. Mimochodom, naozaj som si nemyslel, že v Afganistane človek nájde toľko druhov vtáctva. Známy je Ke faroshi market v centre mesta, kde približne na dvesto metroch nenájdete nič iné iba vtáky. Predávajú sa nielen na domáce účely, ale i na súboje.
Čoskoro sa ku mne pridáva skupina mladíkov a spoločne sa po zoo pohybujeme, alebo len tak nasávame atmosféru. Veľmi si nerozumieme, ale to nevadí. Sú milí, rozhodneme sa ich teda vziať na kolotoče, nech je sranda. Ruské kolo a nie veľmi bezpečne vyzerajúca pirátska loď preskúša naše nervy. Akonáhle návštevníci zbadajú cudzinca zabávajúceho sa spolu s domácimi, vytvorí sa pred nami doslova dav. Dokonca i ženy sa neboja poodhaliť burky, aby lepšie videli, čo sa to pred nimi deje. Po úspešnom absolvovaní atrakcií sa dočkám nevídaného potlesku.
S chalanmi sa lúčim, dnes večer opäť trávim s Nabim a jeho kamarátom Tahirom. Navrhli mi, zaplniť si žalúdky asi 10 kilometrov od mesta zvanom Lake Qargha - ďalšom obľúbenom výletnom mieste Kábulčanov. Je už síce tma a kontroly nie sú príjemné, vstup do areálu absolvujeme úspešne. Pretože je chladno, sme jednými z mála návštevníkov. Sedíme na kobercoch tesne nad jazerom a ja si nemôžem nájsť svoju polohu. Mojim novým priateľom sa to javí smiešne, oni stolujú na zemi od malička, pre mňa je to relatívne nová skúsenosť. Strava je jednoduchá, ale zasýti kvalitne. Kura, ryža, rôzne druhy korenín a omáčok, nie veľmi prepečené jahňacie. Po dobrej večeri diskutujeme o politike (táto téma nesmie nikdy chýbať), živote na Slovensku i v Afganistane a samozrejme o ženách.
Chalani majú zmysel pre humor, vravia, že o desať minút musíme ísť, vraj prichádza Taliban. Naozaj vtipné...
Neďaleko centra Kábulu
Pripravil: Peter Gregor
