Každý výstup je tréning na niečo väčšie, vyjadril sa náš skúsený priateľ a horal Martin Juriš, ktorý má vo vysokých kopcoch už niečo nad sebou. V jeho prípade je to príprava na naozaj vysoký Muztag Ata v Pamíre (7546 metrov), pre nás ostatných možno nie také náročné, ale predsa jedinečné výzvy. Ktovie, kam nás ešte osud zavanie.
Smerujeme do Vysokých Taurov, ktorým vznešene vládne najvyšší z najvyšších Grossglockner (3798 metrov). Ten tentoraz nebude našim cieľom, hoci je od nás čo by kameňom dohodil.
Už od začiatku nám nepraje počasie - dážď, sneh a vietor sú našimi spoločníkmi počas celých pár dní výletu. Vďaka dobrej výstroji a dobrej nálade to však zvládame obstojne. Martin nevidí v ničom problém, čo ma celkom upokojuje, a teda si túru užívam plnými dúškami. Občas predsa ten mrak zájde a naskytnú sa nám pekné pohľady.
Prvá noc ubehne rýchlo na parkovisku pred hlavným vstupom na Grossglockner Hochalpenstrasse, konkrétne pred predajňou suvenírov, kde nás taktne o desiatej doobeda vyhodí milá a mladá predavačka so strojčekom na zuboch. Rozložili sme sa tam aj so svojimi spacákmi a cítili sa jak doma.
Príprava techniky
Majestátny Hohe Dock (3348 m)
Druhá noc sa už nesie v znamení pohodlnej postele na Schwarzenberger hütte (2269 m), ktorej predchádza ochutnávka kvalitného pšeničného piva. Na chate nás privíta chlapík s náušnicou v uchu, ako som si už všimol u množstva Rakúšanov. Sú to frajeri!
Do sedla
Pred sedlom Gruberscharte je bezpečné sa naviazať, pretože prechádzate cez ľadovec. Ten nie je veľmi rozoklaný, takže reálne nehrozí žiadne väčšie nebezpečenstvo, predsa ho ale nemožno podceniť. Strmý výšvih do sedla zvládame šikovne a za malý moment sa udomácňujeme v bivaku vo výške 3100 metrov. Pár hodinová siesta a vyrážame vo vetre a v nízkej viditeľnosti na Grosser Bärenkopf, nech máme teda sebaistejší pocit, že sme dali aj nejaký ten vrchol. Mnoho ľudí by to za podobných podmienok otočilo (veď miestami nebolo vidieť ani na 5 metrov), no vďaka Martinovi nielenže ideme správnym smerom, ale dokonca vyjdeme i na vrchol, kde sa doslova všetci čerti ženú. Obrovská chvála tomuto horalovi - miesto pozná dokonale - aj v prípade, že vy sami neviete rozlíšiť sneh od hmly, respektíve, kde sa nachádza tá hranica a stúpate v totálnom mlieku.
Ideme hore
Na vrchole
Po úspešnom výstupe a zostupe nás čaká rocková párty v bivaku (hrá nám z mobilu Deep Purple, Dire Straits a iné chuťovky) a čoskoro sa uberáme na zaslúžený spánok.
Cestou na bivak
Rána sú predzvesťou nevyhnutnej stolice, ktorú si vo vetre a zime každý z tímu odskúša. Musím povedať, že po tej káve, čo som si dal, mi bolo absolútne jedno, aké sú vonku podmienky, jednoducho som musel.
Hurá dole
Cez most
Ďalší deň sa usušíme opäť na Schwarzenberg hütte (nikto z prítomných nečakal, že niekto z kopca zíde), aby sme cestou na parkovisku mohli zmoknúť ešte viac.
Všetko je ale iba tréning, takže bez sťažovania.
A na záver video:
Spísal: Peter Gregor
Vyfotil: Peter Gregor, Peter Slama ml.
