X+
Úvod: Aj keď to zo začiatku vyzeralo nádejne, že pôjdeme opäť v našej klasickej trojke - Peťo, Maťo a ja, ostal som v tom sám. Chalani žiaľ nemohli, ale to ma vôbec neodradilo od návštevy pohoria Javorníky. Tie som vo svojom zozname ešte zaškrtnuté nemal a bolo načase tam zájsť.
O štvrtej nadránom mi zvoní budík. Viem, že keby som ihneď nevstal z postele, už by sa mi to nemuselo podariť. Veci mám pobalené, pripravil som sa ešte včera večer. Iba sa oblečiem a bežím na zastávku MHD. Pár minút pred príchodom busu zistím, že mi chýba to najdôležitejšie zo všetkého - peňaženka. V nej mám doklady, peniaze, kartu poistenca... Fičím preto naspäť domov, schmatnem peňaženku, ale autobus už nestihnem. Vôbec to nevyzerá dobre, veď som ešte ani nezačal, pomyslím si.
Podarí sa mi rôznymi alternatívami dostať na autobusovú stanicu Mlynské nivy, dokonca s predstihom. Keď nastupujem do spoja smerujúcemu do Považskej Bystrice, platím za cestovné trocha viac ako som predpokladal. Dúfam, že s peniazmi nebude problém. V buse si vynahrádzam nedostačujúci spánok. Okolo štvrť na osem ráno už stepujem v Považskej Bystrici, no k stanici musím kus prejsť (bus ma vyhodil pri Dome služieb). Na stanici, nie veľmi vábivej, čakám približne 1 hodinu na ďalší presun. Dnes je nedeľa, sviatok krstu Krista Pána a preto je tu úplne mŕtvo. Za ten čas sa aspoň naraňajkujem.
Do Podjavorníka, rekreačno - turisticko - lyžiarskeho strediska, odkiaľ začína výstup, prichádzam v dobrom čase. O 9:45 AM stúpam smerom k hrebeňu. Cesta je zablatená od roztápajúceho sa snehu, takže si dávam pozor, kam šľapem. Za necelú hodinku pokračujem po hrebeni k orientačnému a vyhliadkovému bodu vrcholu Stratenca (1055m). Tu sa nachádza pamätník oslobodzujúcich bojov a veľké betónové kríže. Teší ma, že tu vyššie je kompaktnejší sneh. Naskytajú sa mi prekrásne výhľady na české pohoria. Mračná ustupujú do dolín a vrcholky kopcov ostro vyčnievajú za horizont. Stretám niekoľko bežkárov, Čechov. Vychutnávam si túto prekrásnu hrebeňovú túru, obídem svah ako stvorený pre lyžiarov a o chvíľu sa zapisujem do vrcholovej knihy svojim charakteristickým podpisom na celú stranu, ako obvykle. Na tomto bode sa nachádza pekný dvojkríž, pri ktorom vzdám vďaku za úspešný výstup. Ešte raz moju dušu poteším prenádhernými výhľadmi, pozdravím turistov, ktorí medzitým prišli a vydávam sa späť do Podjavorníka, ale inou cestou. Pred vrcholom môžete vidieť informačnú tabuľu s mapou a rázcestníkom. Pár metrov opodiaľ zase tabuľu smerujúcu do spomínaných Podjavorníkov. Zostupujem touto cestou popri studničke. Je prekvapivo príjemne teplo a slnečno. Za krátky čas cesta vyústi do križovatky. Rozhodnem sa ísť doľava, no neskôr na mape zisťujem, že cesta priamo dole by bola omnoho kratšia. Takto si robím poriadne okľuky.
Som dole. Autobus späť do Bystrice ide až o trištvrte hodinku a mne sa nechce čakať. Pochybujem, že budem mať dostatok peňazí na cestu naspäť. Putujem po asfaltke k najbližším zástavkám a tých pár áut, čo prejdú okolo mňa sa pokúšam stopnúť. Bezvýsledne. Zrazu začujem akýsi hluk. Otočím sa a vidím džíp ženúci sa šialenou rýchlosťou s kričiacimi týpkami, ktorí sa držia tyčí na zadných priestoroch auta. Zakývame si a ja sa pri tom príjemne zasmejem.
Cesta domov prebieha pokojne. V Považskej Bystrici stihnem vlak, ktorý odchádza o 15:08. Pri pokladni zisťujem, že mi naozaj chýbajú peniaze na cestu späť. Pokladníčka mi preto odporučí, aby som si kúpil lístok do Trnavy a odtiaľ sa previezol až do Blavy. Milé od nej.
Peter Gregor
