Po dlhšej absencii turistiky v mesiaci december (choroba, sviatky...) sme sa spolu s Maťom demokraticky dohodli na návšteve impozantného vrchu Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre. Nebola náhoda, že sme sem prišli práve na Silvestra. Osláviť príchod nového roku aktívne v horách je zaiste originálnejšie ako sa niekde "rozbiť" na chate. My máme "rozbíjanie" radi svojim spôsobom, najlepšie prostredníctvom turistiky.
Aj keď sa jednalo o menej náročnú trasu, bolo treba k nej pripísať dopravu tam i späť a celkom kvalitnú zimu, ktorú znásoboval značne prudký vietor v najvyšších partiách kopca a samozrejme sneh.
Štartovali sme od Fačkovského sedla, kde sme sa dostali autobusom z Prievidze. Do Prievidze nám cestu uľahčil priamy rýchlik z Bratislavy, Petržalky. V komfortnom kupé sa s nami o sedadlá delil Lacko (tak sme ho nazvali), ktorého prítomnosť jasne naznačovala, že vyhľadáva viac mužské pohlavie ako ženské. Bol však jeden z tých slušne vychovaných, preto sme s ním nemali najmenší problém. Veľmi nás dokonca zaujal špeciálnym hlavolamom, ktorý si priniesol z Atén (niečo na spôsob troch kovových častí, ktoré sa v istej kombinácii museli postupne oddeliť). Všetci traja a spoločne sme riešili túto hádanku. Cesta tak ubehla veľmi rýchlo.
Vo Fačkovskom sedle (hranica medzi Strážovskými vrchmi a Malou Fatrou) sme sa invázií turistov a lyžiarov nevyhli. Zjavné bolo, že niektorí zimné podmienky pod Kľakom podcenili. Napríklad slečna, ktorá sa opierala o dve drevené palice si pravdepodobne privodila vytknutie členka. O kus ďalej som bol zase svedkom toho, ako si ďalšia žena nepríjemne narazila hlavu potom, čo sa šmykla. Aké ponaučenie z toho vyplýva? V zime si do výstroje treba zbaliť určite aj mačky alebo aspoň nesmeky (naťahovacia guma s oceľovými výstupkami na topánku). Terén nemožno podceniť. Šmýkalo sa obstojne.
Kľak z Fačkovského sedla
Asi 15 minút od vrcholu
Pod nami more
Nízke Tatry
Dav ľudí trocha poľavil až priamo pod charakteristickým dvojkrížom v Kľaku. Fúkal tu silný studený vietor. Nám však nedalo a zdržali sme sa dlhšie, pretože výhľady boli neopakovateľné. Inverzia ako sa patrí. Fotiť, fotiť a fotiť.
Človek a hory
Zostup sme zahájili trasou do samotného Fačkova. Ešte na vrchole nastal zmätok, ktorou cestou sa vydať (kvôli hľadaniu sme zostúpili pod vrchol a potom naň znova vystúpili). Nakoniec bola cesta objavená.
Kľak zo sedla pod Malým Kľakom
Na tomto úseku nebolo takmer ani nohy. Pozitívna skutočnosť. Veľké prekvapenie nastalo, keď sme zrazu na okraji chodníka zbadali založený oheň. Nikde nikoho. Zohriatie ale prišlo vhod.
Fačkov. Majestátnosť Kľaku pomaly slabne s ustupujúcim slnkom. Perfektne načasovaná túra s úžasným počasím. Dokonca ani snežnice nebolo nevyhnutné použiť.
Výhľad z Fačkova
Aby sa nepovedalo. Pri ceste naspäť vo vlaku sme si s Maťom otvorili fľašu šampanského a zapili vydarenú túru a celkovo na hory úspešný rok.
Veľa zdravia a štastia v novom roku prajú
Peter Gregor a Martin Slama
