Keďže náš vodca Peter Tomko nám kvôli nepriaznivej predpovedi počasia odporučil výstup na Gerlachovský štít odložiť až na budúci víkend, rozhodli sme sa so Slamovcami navštíviť našich blízkych susedov v Rakúsku. Vrchol skalnatého kopca Braunsberg pekne vidno z Prístavného mosta a bolo by hriechom na neho nevystúpiť a neporozprávať o tom raz svojim deťom. Za dopravný prostriedok sme si zvolili bicykel. Ja na bicykli často nejazdím, tak mi trvalo zase hodnú chvíľu, kým som ho dal do poriadku. Nakoniec sa mi to podarilo a už v sobotu (2. 2) som chalanov čakal pri hraničnom priechode Petržalka - Berg. Žiaľ, pri príchode mojich obľúbených bratov bolo hneď jasné, že náš výlet nebude mať veľký význam za pomerne daždivého dňa. Prečo? Prvá veta, ktorá pri našom stretnutí padla, pochádzala z Peťových úst: „Ak bude takto pršať, ja určite nikam nejdem." Sprvu som sa snažil chalanov presvedčiť, že to nie je až také zlé, ale po rozhodnutí vrátiť sa naspäť, som si uvedomil, že Peťove slová boli celkom na mieste. Naozaj nič by sme z výletu nemali, ešte k tomu, keď zajtra malo byť pekne. To sa aj potvrdilo a v približne rovnakom čase nasledujúceho dňa sa opäť stretávame. Slnko svieti a je príjemne teplo. Ako na jar.
Prichádzam prvý, čas využijem na lepšie preštudovanie trasy pomocou knižky Okolie Bratislavy: S batohom po Slovensku (vrelo odporúčam). O chvíľu prichádzajú z ďalekej Karlovej Vsi Peťo a Maťo, rovnako nadšení z pekného dňa, tak ako ja. Vyrážame po Dunajskej cyklistickej trase, z ktorej odbáčame v dedinke Wolfsthal na poľnú cestu lemujúcu úzky pás lužného lesa. Odbočíme k mŕtvemu ramenu Dunaja a kocháme sa krásnym výhľadom na Devín (a ja som si myslel, že to je Röthelstein!). Na kamenistej pláži zrobíme pár fotiek a chalani ma svojim typickým humorom skoro opäť pošlú na zem. Po tomto príjemnom zastavení hľadáme cestu pri parkovisku vedúcu k zrúcanine hradu Röthelstein. Prvá cesta, ktorú navrhnem je nesprávna a patrične si to aj odskáčem. Som rád, že ma chalani nezhodili z bicykla. Druhá cesta, tá úzka pri malom parkovisku je už ale správna.
Koníčky v obci Wolfsthal
Devín z rakúskej strany
Pri skalke neďaleko začína strmá cesta nahor. Som zvedavý, ako to bude s mojou kondičkou. Šľapanie na bicykli po kopci som veľakrát zatiaľ neabsolvoval. Celkom mi to ide, až na prešmykovanie mojich pneumatík po vlhkom teréne. Chalani si nasadili zimné pneumatiky, takže nemajú väčší problém.
Zarastená skalka v blízkosti
O chvíľu máme možnosť vystúpiť na zrúcaniny Röthelsteinu. Pekný výhľad si čo najviac vychutnáme a ja sa aj občerstvím. Na hrade spolu s nami stepujú ďalší Slováci, typickí turisti s foťáčikom a pár kilami navyše ;-).
Trocha vyššie, pri úpätí Braunsbergu turistická trasa lemuje asfaltovú cestu. Kus ideme po lese, no potom sa rozhodneme pokračovať po asfaltke. Posledný úsek vyžaduje namáhavejšiu jazdu, ale keď vidím chalanov predo mnou, ani ma nenapadne, čo i len na moment zastaviť.
Na kulminačnom bode našej trasy vietor zosilnie. Nachádza sa tu viac ľudí, vrátane motorkárov. Pri kríži ma zaujme Rakúšan s takým tým veľkým ovládacím lietadlom na diaľku. Nedá mi a spýtam sa ho, čo taká vec môže stáť. Vraví, približne 600 euro, tie drahšie sa dajú dostať aj za 2000 euro. Trocha drahý koníček, aj keď pre neho to asi nebude veľa. Spomínam si, raz keď som bol s bratrancom pod Devínskou Kobylou, chlapík stratil kontrolu nad svojim lietadlom a skoro nás atakoval. V poslednú chvíľu sme sa však uhli. Ešte po nás chcel, aby sme mu ho vyniesli hore.
Pri kóte so spomínaným krížom sa rýchlo pofotíme a kvôli silnému vetru toto pekné miesto opúšťame. Nasleduje spanilá cesta po asfaltke dole. Musím povedať, že to je úžasné len tak sa spustiť z kopca. Naozaj zaslúžená odmena po výšľape až sem.
Na Braunsbergu
Výhľad
Peťo, myslím, že tadeto to bude kratšie
Naspäť domov ideme z Hainburgu po Dunajskej cyklistickej trase opäť k priechodu Petržalka - Berg. Medzitým sa zastavíme na pumpe. Chalani si dajú niečo k zakúsnutiu a Peťo mi kúpi pivečko. Som rád, že sme sa predsa rozhodli ísť dnes. Stálo to za to.
Peter Gregor
