Trávenie spoločných chvíľ počas sviatkov s najbližšou rodinou je zaiste nevyhnutnou vecou, no nejaký ten čas si treba vynahradiť aj na pohyb a prevetranie celého tela, vrátane mysle. Na ďalšie spoznávanie ďalekých miest som nemal dostatok peňazí, tak som sa rozhodol navštíviť našich rakúskych susedov a vystúpiť na vyhliadkový kopec s názvom Königswarte. Príjemným spoločníkom sa mi stal môj dobrý kamarát a druh Messi. Vo dvojici sme sa vydali do neznámych, ale pre nás blízkych končín. Aj keď tento najvýchodnejšie položený vrch v Rakúsku nie je po fyzickej stránke náročný, v takej zime, aká pripadla na piateho januára, to celkom stačilo. Situácia bola o čosi ešte zložitejšia, pretože väčšinu trasy sme išli po neznačkovaných chodníkoch. Ako orientačná pomôcka nám slúžila knižka: S batohom po Slovensku - Okolie Bratislavy, ktorú sme využívali tak na 50 %.
Naše putovanie začína v Petržalke pod Novým mostom po ceste Dunajskej cyklistickej trasy k mostu Lafranconi až k hraničnému priechodu Petržalka - Berg. V tú chvíľu je nad slnko jasné, že zima bude poriadna. My sme však skúsení ostrieľanci a len tak hocičoho sa nezľakneme. Pred dedinkou Wolfsthal odbáčame na cestu vedúcu k hospodárskym objektom. Prvé, čo nás okrem zimy zaujme je neuveriteľný zápach šíriaci sa z týchto priestorov. Smrad je natoľko intenzívny, že mi pripomenie ako vonia.... Cenzúra.
Podľa sprievodcu by sme mali odbočiť na cestu, ktorá vedie k viniciam a naraziť tak na oplotenie s rebríkom a výstražným nápisom: Achtung, Wildschweine! To sa nám podarí, ale žiadne svine neuvidíme. O chvíľu narazíme na zrúcaniny hradu Pottenburg (160m). Zo sprievodcu sa dozvedáme, že ruina pochádza z 10. storočia a počas tureckých vojen v 16. storočí bol hrad zničený. Na chvíľu sa pri ňom zastavíme a ja s foťákom leziem po provizórnom rebríku dovnútra. Vyjdem asi dve poschodia a ďalej už niet kam ísť. Nachádzam sa vo veľkej hale obklopenej múrmi. Kúsok nižšie sa skvie pekná klenba a na dlážke je položená obrovská fólia, kvôli prenikajúcej vlhkosti. Nemám veľmi dobrý pocit z tohoto miesta, domnievam sa, že sem chodí množstvo podivných ľudí. Zrúcanina je inak veľmi podobná nášmu Pajštúnu.
Pottenburg
Príroda a jej zimné radovánky
Messi na vrchole
Krásna zimná krajina
Nejaký ten výhľad
Od hradu sa vydávame dobre vychodenou cestou, ktorá by nás mala doviesť na vrchol. Teším sa najmä na vyhliadku presahujúcu výšku dvadsiatich metrov. Po asi pätnástich minútach sa dostávame znova k oploteniu, cez ktoré vedie ďalší rebrík. Hneď za ním zbadáme vyhliadku. Ako prvé sa odfotíme pri vrcholovej kóte. Ponúkajú sa nám odtiaľto mimoriadne pekné výhľady. Nie je síce veľmi jasno, ale z vyhliadky dovidíme na Devínsku Kobylu a pekný hrebeň smerujúci na západ. Bratislavu nie je až tak dobre vidno. V diaľke sa za nami ženie nepríjemne vyzerajúca šeď. Preto sa rozhodneme čo najskôr zísť dole. Predtým si ešte odfotím pár orientačných tabúľ.
Pohľad na okolie Bergu
Zostup vedie popri neidentifikovateľnom objekte so satelitmi a nervóznym psom. Keď sa ho snažím odfotiť, brechá ako šialený a najradšej by preskočil plot a roztrhal ma. Strmším zrázom sa dostaneme k diaľnici. Zaujme nás lom v okolí, kde sa rozhodneme absolvovať zahrievací rituál. Beháme do kruhu a zalamujeme rukami. Snažíme sa vzývať všetky mocnosti, aby nás oslobodili od zimy. Pri tomto akte spievame mantry a zrazu začíname levitovať. Rituál prebehol úspešne.
Za silného vetra míňame dedinky Berg a Kittsee. V Kittsee sa zastavíme v Bille a ja si kúpim pivo, Maťo čokoládu. Pri železnici kývame na vlak, ale skupinka mladíkov nám na naše privítanie odpovedá veľmi netaktným gestom.
Najhoršia časť cesty je pochod do Jaroviec. Naozaj fučí a keďže šľapeme bez prestávky, sme trocha unavení. Cez kruhový objazd prechádzame do Jaroviec. Na už opustených hraničných priechodoch sa nám zazdá, že vidíme podozrivé pohyby záclon v búdke. Je to ale iba hra svetla.
Môj záverečný plán sadnúť si v krčmičke a dať si čajík u Maťa neuspeje, tak sa vydávame MHD do nášho východiskového bodu - Petržalky. Myslím, že s výletom môžeme byť viac ako spokojní.
Peter Gregor
