Tak, táto príjemná jednodňová turistika sa naozaj vydarila. Účasť bola (na moje pomery) početná, keďže množstvo túr absolvujem sám. Či už z dôvodov osobných alebo z nepochopenia mojich plánov a cieľov prípadným účastníkom. Počasie nám naozaj prialo, deň predtým to na výlet veľmi nevyzeralo (dážď, slnko, hmla, zase dážď), no zajtrajšok nám pripravil perfektné podmienky. Zime vo vyšších polohách sme sa samozrejme nevyhli, ale človek predsa nemôže chcieť všetko.
O zábavu a deň plný vtipov už od rána nebola núdza. Maskot Robko (Citron), ktorého sme na tejto vychádzke prekrstili, nám svojou salvou humoru vedel obzvláštniť chvíle. Všetko by bolo v absolútnom poriadku, problém bol iba v tom, že sa akosi nedokázal zastaviť a pri značnej únave aj sebemenší vtip už nebol vtipom. Ale aj tak, ďakujeme.
Okolo desiatej doobeda sme spočinuli na vrchole. Prekvapil nás jemný vetrík, ktorý na tomto vrchole nebýva zvykom. O miesto pri (vynovenom) betónovom stĺpe sa s nami delila trojica chlapov, ktorí sem prišli vymeniť potrhanú slovenskú zástavu. Bolo nám záhadou, aká to sila spôsobila, že sa zástava mohla potrhať.
Vápenná nám poskytla pekné výhľady a pekné počasie. Ďalšie prekvapenie pre nás - padajúci strom asi desať metrov priamo pred našimi očami. Na chvíľu sme všetci stíchli.
Pomaly schádzame z vrcholu a dávame si pozor na zľadovatelý sneh, na ktorom bola jemná pokrývka sypkého snehu a krúp. Niekedy nám to pekne zašmýkalo. Čo chvíľa a sme na Mesačnej lúke. Tešíme sa na Plavecký hrad, ešte asi dve hodinky.
Medzitým sa nám podarilo utíšiť Robka až na päť minút. Nie veľmi dlhý čas, ale človek si vydýchne ;). Sneh postupne stráca na intenzite, lemujeme blízku studničku a domnievame sa, že niekde tu v okolí by mala byť Plavecká jaskyňa. Chalani sa bavia na tom, ako často chodievam vylučovať. No čo, aspoň sa menej potím!
Zo zrúcanín Plaveckého hradu je prekrásny výhľad na západnú časť Karpát a Záhorskú nížinu. Aj tu sme urobili spoločné foto a trochu obehali okolie.
Z bývalého kráľovského strážneho hradu, ktorý vznikol ako pohraničná pevnosť v druhej polovici 13. storočia, sa zachovala veža, zvyšky paláca horného hradu a mohutné delostrelecké bašty. V minulosti bol sídlom hradného panstva Plaveč. Počas Rákócziho povstania ho však v roku 1707 poškodilo cisárske vojsko a postupne sa zmenil na zrúcaninu.
Je to škoda, určite to bol pekný hrad. Krčma v Podhradí však už volala a my sme sa nechali zľákať.
Tu v Podhradí bolo naozaj veselo. Museli sme si ho celé obehnúť, aby sa nepovedalo. Príjemné babky nám prezradili, ako sa dostať na autobus do Blavy a, samozrejme, do Šenku. To by sme neboli my.
Musím vám povedať, že nie je nič lepšie, ako si po výdatnej túre posedieť v krčmičke pri pivku, čajíku ..., každému podľa chuti a vstrebať to, čo bolo počas dňa vydané. Veselá dedinská spoločnosť a telka na plné pecky, to bolo to pravé pre nás. Mrzelo nás akurát, že sme nemohli ostať dlhšie.
Cesta do nášho rodného mesta bola opäť plná vtipu a humoru. Snažili sme sa udržať na nohách len vďaka tomu. Autobus bol do centimetra plný. Nejakej pani opodiaľ vadilo, že sme hluční, tak nám neostávalo nič iné iba pokračovať v rozbehnutom tempe. Robko sa neustále po niekom sápal a my s Ficúrom sa len smiali. Kríza v podobe únavy sa blížila ku koncu. Malá čierna odmena v našej domácej Lune pri značne podguráženom hosťovi zavŕšila dnešný príjemný deň.
Peter Gregor
