Úvod: Nad myšlienkou zdolať tri najvyššie vrchy Malých Karpát v jeden deň som sa zamýšľal už dlhšie. Na stránke http://hiking.sk podľa hike planneru trasa dosahovala dĺžku približne 38 kilometrov s prevýšením 1863 metrov a časovým údajom 12 hodín 15 minút, čo vyzeralo celkom reálne. Situáciu mohol sťažovať členitý terén, keď sa človek neustálym stúpaním a klesaním dokáže rýchlo vysiliť. S touto prekážkou som sa duševne vysporiadal a rozhodol som sa predsa vyraziť. Sám som bol zvedavý, za aký čas sa mi trasa podarí prejsť.
Začínam v obci Kuchyňa. Mojou prvou zastávkou má byť Vysoká. Ten istý smer si spolu so mnou volí aj niekoľko turistov, tých však rýchlo predbieham. Na Vysokú vystúpim v dobrom čase a môžem si vychutnávať vrchol bez ľudí. Nezdržím sa dlho, čaká ma toho na dnes ešte veľa.
Vysoká
Zostupom z Vysokej sa napájam na magistrálu, ktorá ma povedie až k Zárubám. Na úseku medzi Vysokou a Vápennou je úplne prázdno. Ľudia asi ešte spia, napadne ma. Ticho sem - tam prehlušia srnky, nemajú ma v láske, vždy predo mnou zutekajú.
Na Vápennú prichádzam pred dvanástou. Strašia tu už nejakí turisti. Jedna skupinka sa veľmi odvážne začína baviť o kompletnom prechode Malých Karpát v priebehu 24 hodín. Vec na zamyslenie, no ja budem rád, ak sa mi ešte dnes podarí navštíviť Záruby.
Vápenná
Ako tak opúšťam tretí najvyšší vrch Malých Karpát, hovorím si, že sa nemusím tak ponáhľať. Nejde mi predsa o nijaký svetový rekord a myslím, že svoje nohy budem v budúcnosti hojne využívať, preto sa netreba zbytočne premáhať.
Cestu z Vápennej na Klokoč milujem, vedie cez otvorený lúčny hrebeň a poskytuje nádherné výhľady. Je to moje obľúbené miesto a kto ho pozná, vie, o čom hovorím.
Pri ďalšom postupe niekde v diaľke sa občas vynorí masív Zárub. Odhadujem, že do 3 hodín by som mal stáť hore. Nakoniec mi to trvá o hodinu dlhšie, ale čas 15:58 je aj tak prívetivý. Sedím pri vrcholovej tabuli a vstrebávam jedinečnosť chvíle. Nejaká skupinka zavíta na vrchol o čosi neskôr ako ja. Jeden zo skupinky si prezerá vrcholovú knihu, do ktorej som sa pred malým momentom zapísal. Zrazu oznamuje svojim kamarátom: „Ty brďo, tu nejaký chlapík píše, že vystúpil na Vysokú, Vápennú a Záruby v jeden deň, a v aký dobrý čas." Napísal som tam totiž aj spomínaný čas príchodu. Zdá sa mi blbé ozývať sa, že ten, ktorý túto trasu absolvoval som ja, tak sa iba potmehúdsky zasmejem.
Záruby
Zo Zárub schádzam pohotovo dole. Po zelenej značke a potom po modrej okolo Smolenického zámku do Smoleníc. V tomto malebnom prostredí zrazu zbadám kamoša Milana s frajerkou, ktorý bol s nami ešte minulý rok na Kékeši (najvyššom vrchole Maďarska). Prekvapený ich pozdravím a aby som ich neukrátil o romantické chvíľky pomaly sa zberám na zastávku autobusu. Tu zisťujem, že do Bratislavy mi ide spoj až o dve hodiny. Rozmýšľam, čo teraz? Počkám si na nejaký autobus do Trnavy alebo budem stopovať? Som dosť unavený a rozhodnúť sa mi trvá istú chvíľu. V tom uvidím dve postavy pohybujúce sa pri bankomate neďaleko. Je to Milan so svojou priateľkou. Nečakal som, že za taký krátky čas sa vrátia naspäť. Bežím k nim a oznamujem im svoj problém. Sú až neuveriteľne ochotní a prisľúbia mi, že ma zvezú do Bratislavy. Akurát ma mrzí, že som im narušil plány. Chceli sa ísť ešte navečerať, no nepodarilo sa mi ich už presvedčiť, aby tak urobili, veď ja by som si už nejako poradil. Nakoniec spolu trávime celkom príjemný večer, keď sa pri ceste naspäť stavíme ešte na Červenom Kameni, občerstvíme sa a poprechádzame po okolí. Naozaj pekné miesto.
Peter Gregor
