Nápad výstupu na Poludnicu vznikol celkom spontánne. Pôvodne som chcel ísť do Vysokých Tatier na Téryho chatu, ale relatívne vysoké lavínové nebezpečenstvo (3. stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice) ma presvedčilo navštíviť ich nižšieho brata – Nízke Tatry. Predpoveď počasia na určený deň výstupu bola viac ako priaznivá. Využil som čas a vyrazil. Keďže som ten šťastlivec, ktorý si dokáže voľný deň naplánovať kedykoľvek v týždni, putoval som horou úplne sám a za ideálnych podmienok. Zážitok umocnil pobyt v Liptovskom Jáne, kde som sa stretol s úžasnými ľuďmi a okrem prírody som si teda odniesol aj iný rozmer (mnohí uznajú, že najdôležitejší), ktorý je spojený s cestovaním – ten ľudský. Niečo napovedia i samotné fotografie. Tak neváhajte a vyrazte do hôr v zime – Poludnica je skvelá voľba, veď napokon, chodieval tam aj náš najväčší slovenský básnik Milan Rúfus.
Nádherná panoráma
V sedle Rakytovica bola poriadna zima
Jaskyňa, kde sa počas SNP ukrývali Židia
Kriváň ako na dlani
Dôkaz namiesto sľubov
Už sa zaťahuje
Výstava v Liptovskom Jáne
Prírodný termálny prameň v Liptovskom Jáne
Spísal a vyfotil: Peter Gregor
