Neziderské jazero (po nem. Neusiedler See, maď. Fertö tó) je plytké bezodtokové jazero na hraniciach Rakúska a Maďarska; 115 m n. m., 320 km2, max. hĺbka 2 m. Slabo slané. Jazero je popri Balatone jediné stepné jazero v Európe. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine Burgenland a v západnom Maďarsku. Samotná rakúska časť je súčasne najväčším jazerom v Rakúsku. Vyznačuje sa pásmom trstiny, veľmi malou hĺbkou, miernym a veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkami Neusiedler See-Seewinkel a Fertő-Hanság, ako aj zapísaním na Zoznam svetového dedičstva UNESCO (v roku 2001).
Zdroj: Wikipédia
Dnes nás čaká viac ako 50 kilometrov na bicykli. Nič strašné, no situáciu bude sťažovať mimoriadne teplo, ktoré nás čaká cez víkend. To, že v tomto období padne teplotný rekord (33, 6°C) sa dozvedám až po návrate domov. Nevadí, dostať sa k Neziderskému jazeru je pre mňa s Messim taký malý sen, tak dúfam, že všetko prebehne v pohode a bez komplikácií.
Vyrážame okolo pol desiatej doobeda. Pripravení sme kompletne, akurát sa nám nepodarí zbaliť stan :). Veci podobného typu robím nerád, ale keď už hlásia teplé a bezoblačné počasie, riskneme to.
Prvou našou prioritou bude nájsť správne cyklistické značenie v Kittsee, ktoré by nás malo postupne nasmerovať až k veľkému prírodnému kolosu - Neziderskému jazeru.
Do Kittsee sa nám podarí doraziť, no hľadaním značenia strávime istý čas. Nakoniec ho nájdeme pri hlavnom dopravnom ťahu v strede obce. Značenie spoznáte podľa nápisu: Radwegverbindung Donau Nationalpark Neusiedler See. Nás bude sprevádzať cesta B26.
V našej blízkosti sa objavujú známe veterné mlyny. Rakúsko je nimi doslova posiate. V spojení s nekonečnými poliami a alejami popri cestách vytvárajú veľmi príjemnú atmosféru počas tohto putovania.
Prejdením cez dedinku Pama a obchádzkou pri Gattendorfe sa dostávame k obci Zurndorf. Tu sa musíme odpojiť z cesty B26, ktorá ďalej pokračuje do Nickelsdorfu a napojiť sa na trasu B21. K finálnemu cieľu nám chýba už iba nejakých 15 kilometrov.
Teplo je čoraz viac ubíjajúce. Na vode netreba šetriť a piť, kedy sa dá. Márne hľadáme tienisté miesto na odpočinok. Všade pečie slnko. Prestáva ma to baviť, nakoniec sa uchýlime pod jedným z veterných mlynov. Obedná prestávka.
Po výdatnom nasýtení a osviežení pôsobí viac ako pozitívne fakt, že k jazeru chýba naozaj iba kúsoček. Ako tak vchádzame do obce Weiden am See otvára sa pred nami prekrásna panoráma jazera s pohorím Leithagebirge.
Plní očakávania z neznámeho sa tešíme najmä na relax vo vode. Z tepla sme spotení a dostatočne vyriadení. Vhodný prístup k jazeru ale nie a nie nájsť. Točíme sa neustále okolo dedín Weiden am See a Neusiedl am See a nič. Všade platený prístup. Strážené to tam však nemajú bohvieako, tak na drzo preliezame. Samozrejme, máme smolu. Kompetentná osoba si nás pritom všimne a ihneď sme vyhostení. Naša návšteva teda nezačína veľmi príjemne, no platiť určite nechceme. Príroda je tu pre všetkých a tí, čo si ju privlastňujú, sú našimi nepriateľmi.
Času je do zotmenia dosť, tak sa ďalej pokúšame nájsť vhodné miesto na kemp v okolitých oblastiach. Všetko mimo platených miest je ale súkromné. Vždy nás na to upozorní nejaká tabuľa a sem-tam aj nejaký ten človiečik: "Alles privat, alles privat!" Znechutený iba mávnem rukou.
Tak to sme teda vskutku nečakali. K Neziderskému jazeru je nám znemožnený voľný prístup. Tam, kde to platené nie je, máme čo dočinenia s rašeliniskom a močiarmi. Zaujímavé je zistenie, že na maďarskej strane sú také obrovské plochy močarísk, ako je veľká azda samotná Bratislava.
Na ďalšie hľadanie vhodného miesta nemáme už čas ani trpezlivosť. Sme nútení zakúpiť si lístok. 1, 90 eura nie je zas tak veľa, ale predsa. Komercia na plné obrátky. Taký máme pocit z tejto oblasti.
Niekedy ale treba jednoducho hodiť veci za hlavu. Prišli sme sem trocha si oddýchnuť, tak na to zabudnime. Už s lístkom sa skladáme pri pláži (skôr zátoka) vo Weiden am See.
Neziderské jazero je rajom pre windsurferov. Je ich tu ako mravcov. Príčinou je hlavne stabilný vietor, ktorý ich na vode veľmi rýchlo poháňa (niektorí tam určite fičali viac ako 60 km/h). Silný vietor a predovšetkým silné vlny si užívame aj my. Čvachtáme sa vo vode ako deti. Nemôžem si pomôcť, ale strašne ma baví len tak narážať do vĺn a potom sa na nich nechať unášať.
Nastáva čas odchodu. S prichádzajúcim večerom sa do popredia dostáva aj dôležitá otázka. Kde sa uložiť k spánku? Kým je ešte svetlo, treba si nájsť dobrý pľac. Pri jazere to nebude možné, tak si skúšame niečo vyhliadnuť popri trase, po ktorej sme sem prišli. Hľadáme, hľadáme........, až narazíme na zaujímavé miesto pri ceste. Akoby stromová alej v susedstve s poľom a veterným mlynom sa stane našim nočným útočiskom.
Večer sa pomaly premieňa na noc. Zlatožltý mesiac pôsobí ako strážca pokoja nad týmto krajom. Kecáme, pijeme pivko a v dobrej nálade srandujeme. Nemá to najmenšiu chybu.
Na dnes stačilo
Okolo polnoci sa ukladáme k spánku. Ráno by bolo najlepšie, čo najskôr vyraziť, aby sme sa vyhli neznesiteľnému teplu, ktoré ešte v septembri tak veselo úraduje. Noc je tichá, no vietor a zvuk veterného mlyna to ticho nenásilne prerušujú.
Ráno. Pred pol ôsmou sa nám podarí pobaliť a vyraziť po tej istej trase naspäť. Ide sa príjemne, slnko sa ešte len preberá.
Netrvá dlho, kým sa znovu ocitneme na starých známych miestach z predošlého dňa. V Pame nás opäť zdravia vojaci, ktorí tu, akoby strážili nejaké sklady s muníciou.
Bratislava. Náš úspešný výlet zakončíme pri Draždiaku na kofole. V porovnaní s Neziderským jazerom vyzerá Draždiak síce ako mláka na ceste, no svoje čaro mu taktiež nemožno odoprieť.
Peter Gregor
