Po dlhom čase navštevujem krajinu, ktorá sa nedá považovať za konfliktnú, no určite zaujímavú z iného súdka. Krajina, ktorá je opradená rôznymi predsudkami a mýtmi, a tie sme sa spolu s dobrým kamarátom Martinom Ďurikovičom rozhodli preskúmať a možno niektoré z nich aj vyvrátiť. A najlepšie to ide tak, keď nielen krajinu navštívite, ale prejdete si ňou, ako to robia domáci. Takýmto spôsobom sa vždy dozviete najviac. Spočiatku sme plánovali v Saudskej Arábii cestovať prenajatým autom, no stále sme to odkladali, až sme sa nakoniec presúvali iba autobusmi, vlakmi a dokonca i stopom. Využívali sme aj miestne taxíky, a keďže tie šoférujú cudzinci, dozvedeli sme sa ako sa tu žije prisťahovalcom. Saudskoarabov sme, možno paradoxne, stretávali najmenej. Sú to prevažne tí, ktorí sú na spoločenskom rebríčku najvyššie. Potom ľudia z rozvinutého sveta, napr. Američania, Európania a nakoniec Pakistanci, Jemenci, Sudánci, Bangladéšania, Indovia, či Filipínci, ktorých tu nájdete neúrekom. Sú tu práve preto, aby si dobre zarobili. Saudská Arábia je totiž jedna z najbohatších krajín na svete.
A zase tie ženy...
Hneď na úvod načrtnem otázku žien. Tie stále zahalené chodia, ale nie až toľko a stretnete tu značnú časť ženskej populácia, ktorá nie je zahalená žiadnou šatkou a nosí, trebárs, i rifle. Dozvedeli sme sa, že žena sa už sama rozhoduje, či zahalená bude alebo nie. Aj keď, pravdupovediac, nie som si úplne istý, že je tomu tak. Videli sme ženy šoférovať, bavili sme sa s nimi aj bez spoločnosti mužov a niektoré dokonca s nami flirtovali. Žeby ideálna destinácia na hľadanie partnerky?
Samotní Saudskoarabi niekedy pôsobia namyslene a znudene. Mnoho z nich asi nič nerobí, dostávajú príspevky od štátu za to, že sú Saudskoarabi a snažia sa zabiť čas. Videli sme mnohých, len tak sa pofľakovať, chodiť z jedného podniku do druhého a „civieť“ do blba. Avšak, niektorí sú veľmi nápomocní. Jeden z tých „vyššie postavených“ nám veľmi pomohol, keď sme hľadali ubytovanie v meste Hail. Zviezol nás priamo k hotelu, započal plodnú diskusiu a pri potencionálnej ďalšej návšteve, nás pozval na výlet. V aute sme sa zoznámili s jeho malou dcérkou, ktorá nám prezradila mená anduliek v klietke hneď vedľa nej. Bol to učiteľ na jednej z univerzít, veľmi inteligentný človek. Druhý zo Saudskoarabov nám zase zastavil v Al Ule pri stopovaní do mestečka a zobral nás priamo k hotelu.
Ropa versus turizmus
A čo ropa? Áno, Saudská Arábia je krajinou z najväčšími zásobami ropy na svete. Liter benzínu tu stojí cca 0,20 centov a nájdete tu najväčšie ropné pole na svete Ghawar – 250 kilometrov dlhé a 30 kilometrov široké. Toto ropné pole bolo objavené v roku 1957, dovtedy bolo tým najväčším Baba Gurgur v Iraku. Keď som si prerátaval cenu vody a benzínu, benzín bol lacnejší než voda. Pri tejto príležitosti som na jednom z odpočívadiel našiel obchod, kde predávali suveníry. Hádajte čo som kúpil? Klúčenky s kanistrom benzínu.
Hneď po návrate z tejto krajiny ma ľudia častovali otázkami, ako sa tu cestuje. Nuž, ak si vezmeme, že turizmus v tejto krajine funguje len od roku 2019 (dovtedy existoval iba náboženský turizmus), ťažko. Všetko je iba v plienkach, všade sa buduje, stavia a zdá sa, že Saudská Arábia sa pripravuje na bohatšiu klientelu, nie na „batôžkarov“. Radi by ste si prenajali helikoptéru a preleteli ponad nabatejské pamiatky v Hegre? Nie je problém, na osobu zaplatíte 800 dolárov, čo ma stál asi celý 8 - dňový výlet vrátane všetkého.
Peniaze si na turistických miestach nezmeníte (treba si všetko zameniť na rialy vo veľkých mestách alebo platiť kartou – dá sa naozaj všade). Do úvahy prichádza aj iná jednoduchá možnosť, vybrať si peniaze z bankomatu.
So zdvihnutým prstom
Z Džiddy do Mediny ide skoro svetelnou rýchlosťou vlak. Z Hailu do Rijádu je vlak pomalší. Inak tu musíte riešiť nie veľmi pohodlné autobusy. Najlepšie je, jednoznačne, prenajať si auto. Takto ale nespoznáte ľudí.
Stopovanie tu nie je veľmi zaužívané, ale nie nemožné. My sme stopovali do Al Uly, z určitého miesta asi 130 kilometrov odtiaľ. Bolo tak do 40 stupňov, našli sme veľmi jemný tieň a po cca 45 minútach, kedy niečo pramálo prešlo a ani to nezastavilo, sme sa pomaly pripravovali na smrť. Našťastie nás spasil mladý Pakistanec s malým kamiónom. Hoci sme si veľmi nerozumeli, sme radi, že nám pomohol. Nezistili sme, čo v kamióne vezie, ale podľa jeho fotiek v Pakistane, si tu v Saudskej slušne privyrobí, aby mohol zaopatriť rodinu. Ako hrdý otec sa popýšil fotkami svojej malej dcéry.
Druhý stop vyšiel tiež, tentokrát nám zastavil Egypťan – elektrikár, ktorý nás zaviezol až do hotela v Al Ule. Podarilo sa nám zjednať super cenu a recepčnej, ktorej bolo vidno len oči, som bol zjavne sympatický. Skrytá krása najviac pokúša.
Čo sa týka stopovania, môžete to vyskúšať, ale určite nie v októbri, kedy je ešte veľmi teplo. Najvhodnejší čas na pohyb v tejto krajine je tak od novembra do apríla. Treba sa ale vyzbrojiť trpezlivosťou. Nejde to tu tak ľahko ako v obyčajnom arabskom svete.
Hegra – návrat v čase
Poďme sa však trochu pozrieť na pamiatky. Od niekoho som počul vcelku vtipné ustálené slovné spojenie: V Saudskej Arábii je na každých 1000 kilometrov jedna pamiatka. Až po návrate domov som si všimol, že ide o 13-tu najväčšiu krajinu sveta.
Nachádzame sa na území Blízkeho Východu, kde sa rodili najstaršie civilizácie, preto tu nie je o zaujímavé miesta núdza.
Počuli ste už o Nabatejčanoch, ktorí zanechali prekrásne chrámy v jordánskej Petre? Niečo veľmi podobné nájdete v Hegre, kde sa vrátime dozadu 2000 rokov pred naším letopočtom. Nájdete tu 141 hrobiek vytesaných do skál. Väčšie reprezentovali vyššie postavených ľudí a menšie tých chudobnejších. Do areálu vstúpite s vopred zakúpeným lístkom a prevedie vás veľmi milá slečna, ktorá skoro nechala oči na Martinovi. Vlastne jej ani nebolo nič viac vidno. Pridávame sa k skupine domácich turistov a medzi hrobkami sa presúvame džípmi. Sme radi, že sme si vybrali ranný termín, kedy nie je tak teplo. Celá prehliadka trvala zhruba dve hodiny a veľa som z nej neregistroval, lebo sa k nám pridala mladá Saudskoarabka v rifliach a bez šatky, ktorá akurát nastúpila prvý deň do práce v areáli. Neustále som s ňou rozprával a hypnotizovala ma nádhernou vôňou. Je možné, že sa zamilujem v Saudskej Arábii? Rozprávala mi o tom ako prestopovala sama Strednú Ameriku a veľmi si to užila. Časy sa menia.
Samí Slováci
Ešte v ten istý deň sme sa presunuli k skale nazvanej Slonia skala. Určite vám nemusím vysvetľovať, prečo sa tak volá. Vyzerá ako slon a je to jedna z top atrakcií v tejto krajine. Opäť vstúpite do areálu, ktorý otvára v týchto teplých dňoch o štvrtej a máte možnosť sa občerstviť v bufetoch, ktoré sa pri skale nachádzajú. Alkohol tu nenájdete, ten je tu striktne zakázaný a ani sme ho nevyhľadávali a ani nám ho nikto neponúkal. Blízko bufetov si môžete pohovieť na sedacích vakoch.
Už niekoľko dní sme boli na cestách a po turistoch niet ani chýru ani slychu až… sme spoznali Karola. Prvý turista a ešte k tomu aj Slovák. Predstavili sme sa a plní nadšenia sme sa dohodli, že sa tak o hodinku stretneme na sedacích vakoch. Slnko pomaly slablo, ja som sa flákal po okolí a fotil a Martin si sadol a začal meditovať, kým… o pár krokov ďalej si iný turista sadol na jeden z vakov. Ten však pod váhou človeka veľmi rýchlo spľasol a Martin zrazu začul: „Čo to, krucinál, je!?“ Máli sme čo dočinenia s ďalším Slovákom. Martin sa ihneď predstavil a Slovák nadšene zareval do diaľky na ďalších Slovákov: „Hej, debili, poďte sem, sú tu ďalší Slováci!“. Tak sme zrazu sedeli šiesti z rovnakej krajiny a debatovali o cestovaní. No nie je to krásne?
Chuť púšte
Náš čas sa v Al Ule naplnil. Presunuli sme sa do mestečka Džubba, asi 100 kilometrov od Hailu, kde sa majú nachádzať 10 000 rokov staré petroglyfy. Tam sme si prenajali taxík na pol dňa. Viezol nás milý a ochotný Sudánec, ktorý si najprv myslel, že pôjdeme iba kúsok, nakoniec bolo z toho pol dňa vyvážania. Jazyková bariéra je aj v tejto krajine značná a keď už ste presvedčený, že vám rozumejú, nakoniec zistíte, že tomu tak nie je. Ako sme tak smerovali k petroglyfom, poprosil som nášho nového kamaráta – Azara, aby nám zastavil. Všade naokolo bola púšť a ja som sa po nej túžil prejsť bosý. Nebol by som to samozrejme ja, keby som sa nerozhodol púšť aj ochutnať. Vzal som si pár zrniek piesku do úst a zistil som to, čo už ľudia dávno vedia. Púšť nejako extra dobre nechutí.
Petroglyfy v Džubbe zobrazujú rôzne mužské a ženské postavy, ktoré objasňujú rôzne ľudské činnosti v tej dobe, aké sa nosili účesy, oblečenie. Poľovnícke rytiny dokumentujú širokú škálu zvierat, ktoré sa v tej dobe nachádzali v Saudskej Arábii, ako aj použité zbrane pri lovení. Lovci - pastierski nomádi lovili lukmi a šípmi, oštepmi a možno aj vrhacími palicami. Mali aj svorky poľovníckych psov, ktoré zver počas poľovačky obklopovali. Aspekty scén ukazujú na príbuznosť so skalným umením, väčšinou maľovaným, nie rytým, v širokom pásme v severnej Afrike, ktoré zahŕňa Alžírsko, Líbyu a Egypt. Hoci Azar „operuje“ neďaleko tohto miesta, v živote tu nebol a bavilo ma sledovať ako si to tu užíva. Fascinovala ho každá rytina. Strašne často z neho pri tom sledovaní vypadlo slovko: Mašaláh! V preklade to znamená: Ó, Bože, Alah. Pri konci našej cesty nás Azar nazýval priateľmi a ostali sme s ním v kontakte aj po návrate z Arábie. Aj táto krajina je hlavne o stretnutiach.
Staré nové mesto
Ďalšia časť cesty je už iba o bleskovom presune späť do Dammámu – najväčšieho prístavu v Perzskom zálive, kam sme prileteli. Jedna z našich prvých zastávok v krajine však viedla do mesta Džidda, kde sme využili vnútroštátny let a presunuli sa sem z Dammámu. V súčasnosti máte možnosť letieť už aj priamo do Džiddy za akciové ceny. Je vstupnou bránou do Mekky a Mediny, kam by ste ako nemoslim nemali ísť, čo už veľa ľudí s túžbou navštíviť tieto miesta porušilo. Pravidlo sa dá obísť a zdá sa, že niektorí na miestnu tradíciu kašľú.
Ale späť do Džiddy. V októbri roku 2022 sme mali ešte možnosť vidieť veľa pôvodných budov zo starého mesta (Al Balad). Tie zo zlou statikou búrajú a postavia namiesto nich ich kópie. Niektoré takto už stoja a v porovnaní s tými pôvodnými, nie sú zďaleka také pekné. Na každej z týchto budov máte možnosť vidieť charakteristické okná, takzvané rošany, čisto z dreva, ktoré poskytovali domácim obyvateľom súkromie. Slúžili aj ako prirodzená klimatizácia a vo vnútorných priestoroch si zvykli obyvatelia dávať matrace a vankúše a tak relaxovať. Čo je zaujímavé, v predislamských dobách nemali mnohé budovy dvere ani záclony, Islam tak kládol väčší dôraz na súkromie. Jeden zo známych hadísov (výrokov proroka Mohameda) totiž znie: „Ak niekto nazerá do tvojho domu bez tvojho súhlasu a ty po ňom hodíš kameň a zničíš mu oči, nebude na tebe žiadna vina.“
Ľudia v starom meste boli veľmi príjemní, nerobilo im problém sa s nami odfotiť, skoro každý nás zdravil a nikto po nás nič nepýtal. Turistov sme, samozrejme, nevideli žiadnych.
Rýchlovlak je zážitok
Ako som spomínal na začiatku, krajina je opradená rôznymi mýtmi a predsudkami. Náš dojem z krajiny bol ale dobrý. Nevideli sme nič, čo by Európana šokovalo – ľudia boli nadmieru milí, nápomocní. Nevideli sme ani nikoho, kto by sa zle správal k ženám, mnoho žien sa po mestách a obchodných centrách prechádzalo priam v západnom „móde.“ Ak sme mali čo do činenia s políciou, tak to bolo absolútne bez problémov. Viackrát kontrolovali pasažierov v autobuse a keď nás - turistov uvideli a my sme mali už pripravené pasy, naznačili, že je to v pohode a nemusíme nič ukazovať. Keď sme stopovali, prišlo k nám policajné auto. Čím bol policajt bližšie k nám, tým postupoval pomalšie, akoby sme boli pre neho nejaký nevysvetliteľný úkaz. Akonáhle bol bezprostredne blízko nás a nejak sa nám podarilo objasniť, že stopujeme, iba sa pousmial a išiel ďalej. Chvíľu sme strávili v Medine, ale pokiaľ nemoslim nevstúpi na sväté miesto, môže do mesta vstúpiť. Podstatné je, že sem môžete prísť iba vlakom z Džiddy. Ak by ste si zobrali autobus, nejde to, pretože autobus zachádza na sväté miesta. Rýchlovlak z Džiddy do Mediny ide rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu a zhruba 400 kilometrová vzdialenosť trvá menej ako dve hodiny. Je to veľký zážitok.
Lebo Saudská Arábia
Všetko v krajine už funguje na báze internetu – hoteli, doprava, objednávanie termínov na pamiatky. Bez inteligentného telefónu ste stratený, no ani ten vás nespasí. Stalo sa nám zo dvakrát, že sme si spravili rezerváciu hotela cez internet a dorazili sme na určené miesto, kde bol buď iný hotel alebo tam skrátka nebolo nič. Pri hľadaní správneho miesta sme stratili kopec času. Prečo to tak je? Jednoduchá odpoveď. Lebo Saudská Arábia. Čo sa týka financií, nie je to lacná krajina – asi ako by ste cestovali v Rakúsku. Oproti Iraku, čo je moja obľúbená destinácia, je tu tak 3x drahšie. Opäť platí, že kde si kúpite lacnú letenku, väčšinou je draho.
Podľa môjho názoru existujú lepšie krajiny na cestovanie na Blízkom Východe. Saudská Arábia pre mňa nemala tú správnu „dušu“ ako napríklad spomínaný Irak, či Irán. Pekné miesta tu nájdete, aj fajn ľudí, no nemáte pocit, že by ste boli v krajine, ktorá je niečím typická, ak si odmyslíme najsvätejšie miesta na zemi pre moslimskú spoločnosť.
Tým samozrejme, nechcem čitateľov odradiť, no táto krajina je skôr vhodná pre ľudí, ktorí obľubujú miesta, naplánovaný itinerár a nie nepredvídateľné dobrodružstvo, z ktorého budete čerpať ešte týždne po návrate.
Infoblok:
Saudská Arábia je šiestou najľudnatejšou arabskou krajinou. Je jediným štátom, ktorý leží na pobreží Červeného mora a Perzského zálivu zároveň. Iba pred 4 rokmi sa otvorila aj pre turistov, a tak umožnila prístup k piatim miestam svetového dedičstva UNESCO, unikátnemu pobrežiu a najdlhšej súvislej piesočnatej púšte na svete (Ar-Rub´ al Chálí). Ekonomika krajiny je založená na rope, a to až 90 % príjmov z exportu pochádza z ropného priemyslu. Kráľovstvo je najväčším svetovým producentom a vývozcom ropy.
Text a foto: Peter Gregor, Martin Ďurikovič
